¹Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,

¹Pregovori Salomona, sina Davidovega, kralja izraelskega:

²poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,

²da se spozna modrost in uk, da se umejo razumnosti besede,

³dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,

³da se sprejme pouk v modrem vedenju, v pravičnosti, pravi sodbi in poštenosti,

⁴dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.

⁴da se dá preprostim pamet, mladeniču spoznanje in razsodnost.

⁵Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.

⁵Čul jih bo modri in napredoval v znanosti, in razumnik si pridobode modrih vodil,

⁶Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.

⁶da razume pregovore in skrivnostne izreke, besede modrih in njih uganke.

⁷Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.

⁷Strah GOSPODOV je začetek znanja; modrost in pouk zaničujejo neumneži.

⁸Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.

⁸Poslušaj, sin moj, očeta svojega pouk in ne zametuj nauka matere svoje:

⁹Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.

⁹kajti krasen venec je to glavi tvoji in verižica zlata tvojemu grlu.

¹⁰Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!

¹⁰Sin moj, ako te vabijo grešniki, se jim ne vdaj.

¹¹Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;

¹¹Ako govore: „Pojdi z nami, na kri prežímo, nedolžnega zalezujmo brez vzroka;

¹²pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;

¹²pogoltnimo jih žive, kakor jih požira smrtni kraj, in nepoškodovane, kakor da bi naglo padli v jamo;

¹³najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.

¹³vsakršno drago blago si pridobimo, s plenom napolnimo hiše svoje;

¹⁴Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.

¹⁴srečo izkusi sredi nas, ena mošnja bodi nam vsem!“ –

¹⁵Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!

¹⁵sin moj, ne hodi po poti ž njimi, zdrži nogo svojo od njih steze!

¹⁶Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.

¹⁶Ker njih noge tečejo za hudim in kri hité prelivat.

¹⁷Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.

¹⁷Res, zaman se razpenja mreža pred očmi vsakega ptiča,

¹⁸Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.

¹⁸oni pa – sami na svojo kri preže, zalezujejo lastne duše svoje!

¹⁹Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.

¹⁹Take so steze njih, ki iščejo krivičnega dobička: jemlje dušo njim, ki si ga lasté.

²⁰Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.

²⁰Modrost glasno kliče zunaj, na ulicah zaganja svoj glas;

²¹Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:

²¹vpije, kjer se največ ljudstva gnete, ob vhodu v vrata, v mestu, govori besede svoje:

²²Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?

²²Doklej, o preprosti, boste ljubili nespamet in, zasmehovalci, imeli veselje v zasmehovanju in, bedaki, sovražili znanje?

²³Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!

²³Obrnite se k svarjenju mojemu! Glejte, izlijem vam duha svojega, oznanjala vam bom besede svoje.

²⁴No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;

²⁴Toda, ko sem klicala, ste se branili, ko sem iztezala roko svojo, nihče se ni zmenil zanjo,

²⁵ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,

²⁵temuč prezirali ste vse svete moje in svarila mojega si niste želeli:

²⁶preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;

²⁶zato se bom tudi jaz smejala v nesreči vaši in vas zasmehovala, kadar pride, česar se bojite;

²⁷keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.

²⁷kadar pride kakor besneča uima, česar se bojite, in se približa nesreča vaša kakor nevihta, ko pridere nad vas stiska in nadloga.

²⁸Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,

²⁸Tedaj me bodo klicali, pa jim ne odgovorim, skrbno me bodo iskali, a ne najdejo me:

²⁹zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;

²⁹zato ker so sovražili znanje in strahu GOSPODOVEGA niso izvolili,

³⁰nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,

³⁰svetov mojih niso hoteli, a zaničevali so vse svarjenje moje.

³¹a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.

³¹Zato bodo jedli od sadu pota svojega in sitili se z naklepi svojimi.

³²Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.

³²Zakaj bebcev upor jih ubije in brezkrbnost bedakov jih pokonča.Kdor pa mene posluša, brez skrbi bo prebival in mir užival, ne boječ se hudega.

³³Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.

³³Kdor pa mene posluša, brez skrbi bo prebival in mir užival, ne boječ se hudega.