Slovakian

Slovenian

Proverbs

14

1Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami.
1Modra žena zida hišo svojo, neumna pa jo z rokami svojimi podira.
2Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.
2Kdor hodi v poštenosti svoji, se boji GOSPODA, a kdor je trdovraten na potih svojih, ga zaničuje.
3V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.
3V neumnega ustih je šiba za prevzetnost, modre pa ohranijo njih ustne.
4Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola.
4Kjer ni volov, so prazne jasli, obilost pridelkov pa je po volovi moči.
5Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.
5Priča zvesta ne laže, kriva priča pa govori laži.
6Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká.
6Ko zasmehovalec išče modrosti, ni je, razumnemu pa je znanje lahko.
7Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.
7Umakni se izpred oči bedaku, ker ne začuješ pri njem pametne besede.
8Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť.
8Modrost razumnega je paziti na svojo pot, bedakov neumnost pa je prevara.
9Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba.
9Neumni se smejejo krivdi, odkritosrčni pa so si dobrohotni.
10Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.
10Srce pozna lastno bridkost svojo, in v veselje njegovo se ne mešaj drugi.
11Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať.
11Brezbožnih hiša se pokonča, šator poštenih pa bode cvel.
12Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.
12Nekatera pot se zdi prava človeku, toda njen konec je pot v smrt.
13Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok.
13Tudi v smehu žaluje srce in konec veselja je žalost.
14Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.
14Potov svojih se nasiti, čigar srce se odvrača od Boga, mož dobri pa tistega, kar je v njem.
15Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku.
15Abotni vsemu verjame, prebrisani pa pazi na stopinje svoje.
16Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.
16Modri se boji in se ogiblje hudega, bedak pa se lahko raztogoti in je predrzen.
17Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.
17Mož nagle jeze napravlja neumnost; in kdor dela spletke, njega sovražijo.
18Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou.
18Tepci podedujejo neumnost, razumni pa si pleto venec znanja.
19Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.
19Hudobni se klanjajo pred dobrimi in brezbožni pri pravičnika vratih.
20I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.
20Ubogega sovraži tudi bližnjik njegov, bogatina prijateljev pa je mnogo.
21Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený.
21Kdor zaničuje bližnjega svojega, greši, kdor pa milost deli ubogim, o blagor mu!
22Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré.
22Ali se ne motijo, kateri snujejo hudo? Milost pa in resnica pride njim, ki snujejo dobro.
23Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.
23V vsakem trudu je dobiček, klepetanje pa donaša le uboštvo.
24Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo.
24Venec modrih je njih bogastvo; neumnost bedakov ostane neumnost.
25Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož.
25Priča resnična otimlje duše, kdor pa govori laž, jih le slepi.
26V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.
26Kdor se boji GOSPODA, trdno upa v Njega; in On bode pribežališče otrokom njegovim.
27Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti.
27Strah GOSPODOV je vrelec življenja, da se ognemo smrtnih zadrg.
28Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.
28V množici ljudstva je dika kraljeva; kjer se pa narod zmanjšuje, preti vladarju poguba.
29Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.
29Počasni za jezo je poln razuma, nagli pa pospešuje neumnost.
30Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.
30Srce mirno je življenje vsemu telesu, nevoščljivost pa je gniloba v kosteh.
31Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.
31Kdor zatira siromaka, sramotí Stvarnika njegovega, njega pa časti, kdor se usmili potrebnega.
32Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.
32V nesreči svoji vzame konec brezbožnik, a nado ima tudi v smrti pravičnik.
33V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.
33V razumnega srcu tiho počiva modrost, ali kar je v bedakih, glasno se kaže.
34Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.
34Pravičnost povišuje narod, greh pa je ljudstvu v nečast.Blagovoljnost kraljeva je gotova umnemu hlapcu, srd njegov pa zadene njega, ki ravna sramotno.
35Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.
35Blagovoljnost kraljeva je gotova umnemu hlapcu, srd njegov pa zadene njega, ki ravna sramotno.