1Krotká odpoveď odvracia prchlivosť; ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev.
1Rahel odgovor odvrača togoto, zbadljiva beseda pa zbuja jezo.
2Jazyk múdrych ozdobuje známosť; ale ústa bláznov vylievajú bláznovstvo.
2Modrih jezik oznanja dobro znanje, usta bedakov pa bruhajo neumnost.
3Oči Hospodinove vidia na všetkých miestach, hľadiac pozorujú zlých i dobrých.
3Na vsakem kraju so oči GOSPODOVE, gledajoč dobre in hudobne.
4Zdravý jazyk je stromom života; ale prevrátenosť v ňom je skrúšením ducha.
4Krotkost jezika je drevo življenja, prešernost njegova pa rani duha.
5Blázon pohŕda kázňou svojho otca; ale ten, kto zachováva karhanie, nadobudne opatrnosti.
5Neumnež zaničuje pouk očeta svojega, kdor pa pazi na svarjenje, zmodri jako.
6V dome spravedlivého je veľký dostatok; ale v dôchodku bezbožného zmätok.
6Hiša pravičnega je velika zakladnica v pridelku brezbožnika pa tiči nesreča.
7Rty múdrych rozsievajú známosť, ale srdce bláznov nie tak.
7Ustne modrih trosijo znanje, srce bedakov pa nikakor ne.
8Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa mu ľúbi.
8Daritev brezbožnih je gnusoba GOSPODU, molitev poštenih pa mu je po volji.
9Ohavnosťou Hospodinovi je cesta bezbožného; ale toho, kto sa ženie za spravedlivosťou, miluje.
9Gnusoba je GOSPODU brezbožnikova pot, njega pa, ki hodi za pravičnostjo, ljubi.
10Prísny trest tomu, kto opúšťa cestu; ten, kto nenávidí karhania, zomrie.
10Huda kazen zadene njega, ki zapušča pravi pot, in kdor sovraži svarjenje, umrje.
11Šeol a abaddon sú pred Hospodinom, a pravdaže srdcia synov človeka!
11Pekel in poguba sta pred GOSPODOM, kolikanj bolj srca otrok človeških!
12Nemiluje posmievač toho, aby ho niekto karhal; k múdrym nepojde.
12Zasmehovalec ne ljubi njega, ki ga svari, zato ne hodi k modrim.
13Radostné srdce obveseľuje tvár; ale bolesťou srdca je zronený duch.
13Veselo srce razvedruje obličje, bolečina srca pa tare duha.
14Srdce rozumného hľadá známosť; ale ústa bláznov sa pasú na bláznovstve.
14Srce razumnega išče znanje, usta bedakov pa se pasejo z neumnostjo.
15Všetky dni chudobného človeka utrápeného sú zlé; ale ten, kto je veselého srdca, má vždycky hody.
15Vsi dnevi trpina so slabi, a če je srce veselo, ima pojedino vedno.
16Lepšie málo v bázni Hospodinovej ako veliký poklad a v ňom nepokoj.
16Boljše je malo s strahom GOSPODOVIM nego obilen zaklad z nemirom.
17Lepší pokrm zo zeliny, kde je láska, ako vykŕmený vôl a s ním nenávisť.
17Boljša skleda zelja, kjer je ljubezen, nego pitan vol, kjer je sovraštvo.
18Hnevivý človek vzbudzuje svár; ale pomalý do hnevu upokojuje spor.
18Mož togoten dela zdražbo, potrpežljiv pa potolaži prepir.
19Cesta leňocha je ako plot z tŕnia; ale draha úprimných je nasypaná a urovnaná.
19Lenuha pot je kakor trnjev plot, poštenih steza pa je uglajena.
20Múdry syn robí otcovi radosť; ale bláznivý človek pohŕda svojou matkou.
20Moder sin razveseljuje očeta, človek bedak pa zaničuje mater svojo.
21Bláznovstvo je radosťou tomu, kto je bez rozumu; ale umný muž kráča rovno.
21Neumnost je brezumnemu v veselje, mož razumni pa stopa naravnost naprej.
22Keď neni rady, bývajú zmarené úmysly; ale vo množstve radcov bude stáť.
22Skazé se načrti, kjer ni sveta, izvršé se pa, če je obilo svetovalcev.
23Človek má radosť z odpovedi svojich úst, a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré.
23Veselje napravi možu odgovor ust njegovih; kajti beseda o pravem času, o kako dobra!
24Cestou života je rozumnému ísť hore, aby sa odchýlil od pekla dole.
24Pot življenja gre umnemu navzgor, da se ogne pekla [Hebr. šeol.] navzdol.
25Dom pyšných vytrhne Hospodin a postaví pevne medzu vdovy.
25Prevzetnih hišo podira GOSPOD, vdovi pa utrjuje meje.
26Ohavnosťou sú Hospodinovi myšlienky zlého, ale čistými sú mu príjemné reči.
26Gnusoba so GOSPODU zlobni naklepi, a čistih besede so mile.
27Lakomec, ktorý dychtí po zisku, trápi svoj dom; ale ten, kto nenávidí darov, bude žiť.
27Nesrečno dela hišo svojo, kdor se žene za dobičkom, kdor pa sovraži darila, bo živel.
28Srdce spravedlivého rozmýšľa, čo odpovedať; ale ústa bezbožných vylievajú všelijakú zlosť.
28Pravičnega srce premišlja, kaj naj govori, brezbožnih usta pa kar bruhajo hudobno.
29Hospodin je ďaleko od bezbožných, ale modlitbu spravedlivých čuje.
29Daleč je GOSPOD od brezbožnih, pravičnih molitev pa sliši.
30Svetlo očí pôsobí srdcu radosť; dobrá zvesť dodáva kostiam tuku.
30Svetlost oči razveseljuje srce in dobro poročilo krepča kosti.
31Ucho, ktoré poslúcha karhanie života, bude bývať medzi múdrymi.
31Uho, ki posluša svarjenje življenja, bo bivalo med modrimi.
32Ten, kto opúšťa kázeň, opovrhuje svojou dušou; ale ten, kto poslúcha karhanie, nadobúda rozumu.
32Kdor se odteza pouku, zaničuje dušo svojo, kdor pa posluša svarjenje, pridobiva srce modro.Strah GOSPODOV je šola modrosti, in pred častjo gre ponižnost.
33Bázeň Hospodinova je kázňou múdrosti, a pred slávou ide pokora.
33Strah GOSPODOV je šola modrosti, in pred častjo gre ponižnost.