¹Upraviť myšlienky srdca je vecou človeka, ale od Hospodina je odpoveď jazyka.

¹Načrti srca so človekovi, od GOSPODA pa je govor jezikov.

²Všetky cesty človeka sú čistými v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje duchov, je Hospodin.

²Človeku se zde vse poti njegove čiste, GOSPOD pa je, ki tehta duhove.

³Uvaľ na Hospodina svoje diela, a tvoje myšlienky budú stáť pevne.

³Na GOSPODA zváli dela svoja, in izpolnile se bodo namere tvoje.

⁴Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.

⁴Vse je GOSPOD naredil v svoj namen in tudi brezbožnega za hudi dan.

⁵Ohavnosťou je Hospodinovi každý vysokomyseľného srdca; keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu.

⁵Gnusoba je GOSPODU vsak prevzetni v srcu; roko dam na to, da ne ostane brez kazni!

⁶Milosťou a pravdou sa pokrýva neprávosť, a v bázni Hospodinovej leží múdrosť a sila odstúpiť od zlého.

⁶Milost in resnica prikrivata krivico, in po strahu GOSPODOVEM se ogneš hudega.

⁷Keď sa ľúbia Hospodinovi cesty človeka, upokojuje i jeho nepriateľov naproti nemu.

⁷Ko so koga pota GOSPODU po volji, pomiri mu tudi sovražnike njegove.

⁸Lepšie málo v spravedlivosti ako množstvo dôchodkov v nespravedlivosti.

⁸Bolje, da imaš malo s pravičnostjo nego veliko dohodkov s krivico.

⁹Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok.

⁹Srce človekovo izmišlja pot svojo, ali GOSPOD vodi korake njegove.

¹⁰Výpoveď Božia je na rtoch kráľových; preto v súde nech sa neprehrešia jeho ústa!

¹⁰Božji izrek je na ustnah kraljevih, v sodbi se ne smejo motiti usta njegova.

¹¹Váha a spravedlivé vážky sú Hospodinove; všetky kamene závažia sú jeho dielom.

¹¹Prava mera in tehtnica sta od GOSPODA; kakor jih je naredil, take naj bodo vse uteži v mošnji.

¹²Ohavnosťou je kráľom činiť bezbožnosť, lebo spravedlivosťou stojí pevne trón.

¹²Gnusoba je kraljem storiti krivico, ker s pravičnostjo se utrjuje prestol.

¹³Záľubou kráľov sú rty spravedlivosti, a toho, kto hovorí pravdu, milujú.

¹³Drage so kraljem pravične ustne in njega, ki odkritosrčno govori, ljubijo.

¹⁴Prudký hnev kráľov hotoví poslovia smrti; ale múdry muž ho mieri.

¹⁴Kraljev srd je glasnik smrti, ali moder mož ga potolaži.

¹⁵Vo svetle tvári kráľovej je život, a jeho láskavosť je ako oblak jarného dažďa.

¹⁵V svetlosti obličja kraljevega je življenje in blagovoljnost njegova je kakor oblak poznega dežja.

¹⁶Nadobudnúť múdrosti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobudnúť rozumnosti je výbornejšie nad striebro.

¹⁶Koliko bolje je, pridobiti si modrost nego zlato! in pridobiti si razumnost rajši izvóli nego srebro!

¹⁷Hradskou cestou úprimných je odstúpiť od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, strežie svoju cestu.

¹⁷Poštenih cesta je: ogibati se hudega; dušo svojo ohrani, kdor pazi na pot svojo.

¹⁸Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovania sa ducha.

¹⁸Pred pogubo prevzetnost in pred padcem napuh.

¹⁹Lepšie je byť poníženého ducha s pokornými ako deliť korisť s pyšnými.

¹⁹Bolje pohleven biti v duhu s krotkimi nego plen deliti s prevzetnimi.

²⁰Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený.

²⁰Kdor pazi na besedo, doseže dobro, in kdor upa v GOSPODA, blagor mu!

²¹Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkosť rtov pridáva naučenia.

²¹Kdor je modrega srca, ga bodo imenovali razumnega, in sladkost ustnic pospešuje nauk.

²²Rozum je prameňom života tým, ktorí ho majú; ale kázňou bláznov je bláznovstvo.

²²Studenec življenja je pamet njemu, kdor jo ima, neumne pa kara njih neumnost.

²³Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naučenia.

²³Kdor je modrega srca, govori pametno in nikdar mu ne zmanjka nauka na ustnah.

²⁴Plástom medu sú ľúbezné reči, sladkosťou duši a lekárstvom kosti.

²⁴Dobrohotne besede so kakor satovje medú, sladkost duši in zdravilo kostem.

²⁵Niektorá cesta je priamou pred človekom; ale jej koniec cestami smrti.

²⁵Je pot, ki se zdi ravna človeku, njen konec pa je pot v smrt.

²⁶Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého človeka pobádajú jeho ústa.

²⁶Glad delavca dela za njega, ker usta njegova ga izpodbadajo.

²⁷Nešľachetný muž beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je niečo jako spaľujúci oheň.

²⁷Mož malopridni koplje zlo in na ustnah mu je paleč ogenj.

²⁸Prevrátený človek rozsieva svár, a pletichár rozlučuje priateľov.

²⁸Mož, spačenosti vdan, dela zdražbo in podpihovalec loči zaupne prijatelje.

²⁹Ukrutný človek mámi a zvádza svojho blížneho a vedie ho cestou nie dobrou.

²⁹Silovitnik izvablja bližnjega svojega, da ga vodi po poti, ki ni dobra.

³⁰Zažmuruje svoje oči vymýšľajúc všelijakú prevrátenosť, svierajúc svoje rty vykonáva zlé.

³⁰Kdor zatiska oči svoje, da izmišlja reči spačene, kdor nalašč tišči ustne svoje, izvršuje hudo.

³¹Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti.

³¹Prelep venec je siva glava, ki se nahaja na potu pravičnosti.

³²Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto.

³²Boljši je potrpežljivi od močnega, in kdor gospoduje svojemu srcu, od onega, ki mesto pribori.V naročje se vrže kocka, od GOSPODA pa je vsa razsodba njena.

³³Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.

³³V naročje se vrže kocka, od GOSPODA pa je vsa razsodba njena.