1Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
1Boljši je grižljaj suhega kruha s pokojem nego hiša, polna zaklanih živali, s prepirom.
2Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
2Umen hlapec bo gospodoval sinu, ki dela sramoto, in delil dediščino med brati.
3Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
3Topilnica je za srebro in peč za zlato, srce pa izkuša GOSPOD.
4Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
4Hudobnež pazi na hudobna usta in lažnik rad posluša poguben jezik.
5Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
5Kdor zasmehuje ubožca, sramoti Stvarnika njegovega; kdor se veseli nesreče, ne ostane brez kazni.
6Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
6Starčkom venec so otrok otroci in ponos sinom njih očetje.
7Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
7Nespodobi se neumnežu govor izvrsten, še manj pa plemenitniku govor lažniv.
8Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
8Darilo je kakor drag kamen v očeh njega, ki ga prejme: kamor koli se obrne, uspeva.
9Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
9Kdor greh zakriva, išče ljubezni, kdor pa stvar ponavlja, loči dobre prijatelje.
10Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
10Razumnega se prime eno posvarilo bolj, nego ko bi stokrat udaril bedaka.
11Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
11Samo upora išče človek hudoben, zato bo poslan grozoviten poročnik zoper njega.
12Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
12Medvedka, ki so ji mladiče vzeli, naj sreča moža, a ne bedak v neumnosti svoji!
13Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
13Kdor vrača hudo za dobro, od njegove hiše se ne gane nesreča.
14Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
14Začetek prepira je, kakor če kdo vodo pušča iz jeza, zato preden izbruhne, zapústi spor!
15Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.
15Kdor opravičuje krivičnega in kdor obsoja pravičnega, gnusoba sta GOSPODU oba enako.
16Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
16Čemu kupnina v roki bedaka? da si kupi modrost? Saj za to nima razuma!
17Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
17Vsak čas ljubi, kdor je prijatelj, in brat se izkaže v stiski.
18Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
18Brezumen človek je, ki udari v roko in se stavi za poroka bližnjemu svojemu!
19Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
19Greh ljubi, kdor ljubi prepir, in kdor visoko zida vrata svoja, si pripravlja podrtje.
20Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
20Kdor je spačenega srca, ne doseže dobrega, in kdor je prekanjenega jezika, zaide v nesrečo.
21Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
21Kdor rodi bedaka, rodi sebi v žalost, in neumnega oče se ne bo veselil.
22Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
22Srce veselo daje dobro zdravilo, duh potrt pa kosti suši.
23Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
23Dar izza nedrij skrivaj prejme brezbožnik, da preobrne pota pravičnosti.
24Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
24Pred očmi razumnemu je modrost, bedakove oči pa tekajo do krajev zemlje.
25Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
25V žalost je očetu svojemu sin bedak in v bridkost porodnici svoji.
26Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
26Pokoriti tudi pravičnega ni dobro ali tepsti plemenite zaradi poštenosti.
27Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
27Govore svoje brzda, kdor je napredoval v spoznanju, in kdor je hladnega duha, je mož pameten.Tudi neumneža, ko molči, imajo za modrega, in kdor stiska ustne svoje, velja za razumnega.
28Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.
28Tudi neumneža, ko molči, imajo za modrega, in kdor stiska ustne svoje, velja za razumnega.