1Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.
1Boljši ubožec, ki hodi v nedolžnosti svoji, nego spačeni v ustnah svojih, pa bedak.
2Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.
2Res ni dobro duši brez spoznanja, in kdor je nagel z nogami, greši.
3Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.
3Neumnost človekova prevrača pot njegovo in proti GOSPODU se srdi srce njegovo.
4Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.
4Bogastvo daje prijateljev mnogo, od siromaka pa se loči prijatelj njegov.
5Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.
5Kriva priča ne bode brez kazni, in kdor govori laži, ne bo ubežal.
6Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.
6Mnogi molijo obličje prvakovo in vsakdo je prijatelj možu radodarnemu.
7Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.
7Ubožca sovražijo vsi bratje njegovi; kolikanj bolj se ga ogibljejo prijatelji njegovi! Žene se za besedami, ki nič ne veljajo.
8Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.
8Kdor pridobiva razumnost, ljubi dušo svojo, in kdor pazi na umnost, bo dosegel dobro.
9Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.
9Kriva priča ne bode brez kazni, in kdor govori laži, bo poginil.
10Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.
10Bedaku ne pristoji lahko in dobro življenje, mnogo manj hlapcu, da gospoduje knezom.
11Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.
11Razum zadržuje človeku jezo, in v čast mu je izpregledati pregrešek.
12Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.
12Kakor rjovenje mladega leva je nevolja kraljeva, a kakor rosa na travo blagovoljnost njegova.
13Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.
13Preglavice vir je očetu svojemu sin bedak in neprestano kapanje žene prepiri.
14Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.
14Hiša in blago je dedina po očetih, od GOSPODA pa je žena pametna.
15Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.
15Lenoba potaplja v trdno spanje in nemarna duša bo stradala.
16Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.
16Kdor drži zapoved, ohrani dušo svojo, kdor pa ne pazi na pota svoja, pogine.
17Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.
17GOSPODU posoja, kdor milostno deli siromaku, in dobroto njegovo mu bo povrnil.
18Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.
18Strahuj sina svojega, dokler je upanje, pa ubiti ga, ti ne hodi na misel!
19Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.
19Človek naglojezen ponese svojo kazen; kajti če posežeš vmes, še huje narediš.
20Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.
20Poslušaj svet in sprejmi pouk, da bodeš moder v prihodnosti.
21Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.
21Mnogo je namer v srcu človekovem, a sklep GOSPODOV sam bo ostal.
22Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.
22Radovoljnost človekova kaže dobrotljivost njegovo, in boljši je ubožec nego lažnivec.
23Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.
23Strah GOSPODOV ti je za življenje: v obilosti boš prebival in zlo te ne obišče.
24Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.
24Lenuh pač vtakne roko v skledo, a k ustom je ne mara prinesti.
25Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.
25Če udariš zasmehovalca, preprostega bo izmodrilo, in če posvariš pametnega, napredoval bo v znanju.
26Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.
26Kdor silo dela očetu in mater podi, je sin, ki pripravlja ostudo in sramoto.
27Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.
27Nehaj, sin moj, poslušati pouk, in zablodiš od besed znanja.
28Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.
28Priča malopridna zasmehuje sodbo, in usta brezbožnih slastno požirajo krivico.Zasmehovalcem so pripravljene sodbe in udarci hrbtom bedakov.
29Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.
29Zasmehovalcem so pripravljene sodbe in udarci hrbtom bedakov.