1Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.
1Ne zavidaj hudobnim ljudem in ne želi bivati ž njimi;
2Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.
2ker na pogubo misli njih srce in nadlego govore njih ustnice.
3Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,
3Z modrostjo se hiša zida in z umnostjo se utrdi;
4a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym.
4in po znanju se napolnijo hrami z vsem blagom dragim in prijetnim.
5Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc.
5Mož modri je močan in umni mož utrjuje krepkost svojo.
6Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov.
6Kajti z razumnim vodstvom se boš srečno vojskoval in zmago pridobil z množico svetovalcev.
7Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst.
7Previsoka je neumnežu modrost, pri vratih ne odpre svojih ust.
8Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.
8Kdor misli kaj hudega storiti, imenovali ga bodo gospodarja spletk.
9Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač.
9Namera neumnosti je greh in zasmehovalec je gnusoba ljudem.
10Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila.
10Če ti srce upade v čas stiske, majhna je krepost tvoja.
11Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal?
11Otmi nje, ki jih vlečejo v smrt, in ustavi jih, ki gredo na morišče!
12Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku.
12Če praviš: Glej, nismo vedeli tega! – ali ne bode on, ki srca pretehtava, pazil na to, in ki straži dušo tvojo, ne bo vedel tega? In ne povrne li vsakemu po delu njegovem?
13Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu.
13Jej med, sin moj, ker je dober, in čisto strd, sladko tvojemu grlu;
14Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté.
14spoznaj tudi, da je modrost dobra duši tvoji: če si jo dosegel, je zate bodočnost, in upanje tvoje se ne bo iztrebilo.
15Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.
15Ne preži, o brezbožnik, na pravičnega prebivališče, ne razdevaj počivališča njegovega!
16Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.
16Kajti sedemkrat pade pravični, a zopet vstane, brezbožni pa se zvrnejo v nesrečo.
17Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce,
17Ko pade sovražnik tvoj, ne veseli se, in ko se zgrudi, ne radúj se srce tvoje;
18aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.
18da ne zagleda GOSPOD in ne bo hudo v očeh njegovih ter ne obrne od njega v tebe jeze svoje.
19Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným.
19Ne srdi se zaradi hudodelnikov, ne zavidaj brezbožnim:
20Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne.
20kajti prihodnosti ne bode hudemu, brezbožnih svetilnica ugasne.
21Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť.
21Boj se GOSPODA, sin moj, in kralja, in z uporniki se ne druži:
22Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!
22kajti hipoma vstane njih nesreča, in kdo ve, kakšen bode konec njih let?
23I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.
23Tudi to so izreki modrih: Ozirati se na osebo v sodbi ni dobro.
24Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.
24Kdor pravi krivičniku: Pravičen si, klela ga bodo ljudstva, mrzeli narodi;
25Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.
25tistim pa, ki ga karajo, bode prijaznost in pride jim blagoslov dobrega.
26Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová.
26Ustne poljublja, kdor besede prave odgovarja.
27Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom.
27Opravi zunaj delo svoje in pripravi si ga na polju, potem lahko zidaš hišo svojo.
28Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?
28Ne bodi brez sile priča zoper bližnjega svojega, in zakaj bi varal z ustnami svojimi?
29Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.
29Ne govóri: Kakor mi je storil, tako mu storim, vsakemu povrnem po delu njegovem.
30Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu.
30Šel sem mimo polja lenega moža in mimo vinograda človeka brezumnega:
31A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená.
31pa glej, plevel ga je docela porastel, s koprivami je bilo pokrito površje njegovo in kamenena ograja njegova je bila podrta.
32A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie.
32Tedaj sem gledal in v srcu preudarjal in, videč to, sem posnel nauk:
33Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si,
33Malo zaspati, malo zadremati, malo roke sklenivši ležati,v tem pride kakor uren popotnik uboštvo tvoje in potreba tvoja kakor oboroženec.
34a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.
34v tem pride kakor uren popotnik uboštvo tvoje in potreba tvoja kakor oboroženec.