¹Bezbožní utekajú bez toho, že by ich niekto honil; ale spravedliví sú smelí jako mladý lev.

¹Brezbožni bežé, ko jih nihče ne preganja, pravični pa so kakor mlad lev brez strahu.

²Pre prestúpenie zeme býva mnoho jej kniežat; ale pre rozumného človeka znalého sa predĺži pokojný stav.

²Zaradi pregrehe dežele nastopa ji mnogo knezov, a človek razumen in izkušen podaljša pravno vlado.

³Chudobný muž, ktorý utiskuje núdznych, je ako splavujúci dážď, po ktorom nebýva chleba.

³Mož, ki je sam ubog in tare siromake, podoben je dežju, ki vse odplavi in kruha ne prinese.

⁴Tí, ktorí opúšťajú zákon, chvália bezbožného; ale tí, ktorí ostríhajú zákon, sa im protivia.

⁴Kateri zapuščajo postavo, hvalijo brezbožne, kateri pa se držé postave, jim nasprotujejo.

⁵Zlí ľudia nerozumejú súdu; ale tí, ktorí hľadajú Hospodina, rozumejú všetkému.

⁵Zlobni ljudje ne razumejo, kar je pravo, kateri pa iščejo GOSPODA, umejo vse.

⁶Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je krivých ciest a je bohatý.

⁶Boljši je ubogi, ki hodi v nedolžnosti svoji, nego spačeni, ki se zvija semtertja, če je še tako bogat.

⁷Ten, kto pozoruje zákon, je rozumný syn, a ten kto sa druží so žráčmi, robí svojmu otcovi hanbu.

⁷Kdor hrani postavo, sin je razumen, kdor se pa druži s požrešniki, dela sramoto očetu svojemu.

⁸Ten, kto rozmnožuje svoj majetok úžerou a úrokom, shromažďuje ho tomu, kto sa zľutováva nad chudobnými.

⁸Kdor blago svoje množi z oderuštvom in podraževanjem, nabira ga njemu, ki bo milostno delil siromakom.

⁹Kto odvracia svoje ucho, aby nepočul zákona, toho i modlitba je ohavnosťou.

⁹Kdor odvrača uho svoje, da ne sliši postave, tudi molitev njegova je gnusoba.

¹⁰Ten, kto zavádza úprimných na zlú cestu, padne sám do svojej jamy, a bezúhonní zdedia dobré.

¹⁰Kdor zapeljuje poštene na slabo pot, pade sam v svojo jamo, nedolžni pa podedujejo dobro.

¹¹Bohatý človek je múdrym vo svojich očiach; ale rozumný chudobný ho vyzkúma.

¹¹Za modrega se sam ima bogatin, ali siromak, ki je razumen, ga spozna.

¹²Keď plesajú spravedliví, je veľká sláva; ale keď povstávajú bezbožníci, býva hľadaný človek.

¹²Ko zmago slavé pravični, velika je sijajnost, ko se pa povzdigujejo brezbožni, se ljudje skrivajo.

¹³Tomu, kto prikrýva svoje prestúpenia, nepovedie sa šťastne; ale ten, kto vyzná a opustí, dojde milosrdenstva.

¹³Kdor prikriva pregrehe svoje, ne bo imel sreče, kdor pa se jih obtoži in jih zapusti, doseže usmiljenje.

¹⁴Blahoslavený človek, ktorý sa vždycky strachuje; ale ten, kto zatvrdzuje svoje srdce, padne do zlého.

¹⁴Blagor človeku, ki je v strahu vedno, kdor pa zakrkne srce svoje, zvrne se v nesrečo.

¹⁵Revúci lev a behajúci medveď hladný je bezbožný panovník nad chudobným ľudom.

¹⁵Kakor rjoveč lev in gladen medved je brezbožen vladar siromaškemu ljudstvu.

¹⁶Knieža bez rozumu býva veliký dráč; ale ten, kto nenávidí lakomstva, predĺži svoje dni.

¹⁶Knez, ki je brez razuma, silno zatira, kdor pa sovraži kriv dobiček, si podaljša dni.

¹⁷Človek, obťažený ľudskou krvou, uteká až do jamy; nech ho nepodporia!

¹⁷Človek, obremenjen s krvjo človeško, je na begu prav do groba; nihče ga ne zadržuj!

¹⁸Ten, kto chodí bezúhonný, bude zachránený; ale ten, kto je prevrátený čo do svojich ciest, padne razom.

¹⁸Kdor hodi nedolžno, se reši, kdor pa je spačen in hodi po dveh potih, pade hipoma.

¹⁹Ten, kto obrába svoju zem, nasýti sa chleba; ale ten, kto nasleduje zaháľačov, nasýti sa chudoby.

¹⁹Kdor obdeluje zemljo svojo, nasiti se kruha, kdor pa hodi za ničemurnimi, nasiti se uboštva.

²⁰Verný človek dosiahne mnoho rôzneho požehnania; ale ten, kto sa ponáhľa zbohatnúť, nebude bez viny.

²⁰Zvest mož je bogat v blagoslovih, kdor pa je nagel, da bi obogatel, ne bode brez kazni.

²¹Hľadieť na osobu nie je dobre; ale človek sa často pre kus chleba dopúšťa prestúpenia.

²¹Ozirati se na zunanjost osebe ni dobro, ker za grižljaj kruha bi grešil mož.

²²Závistlivý človek sa dychtivo ženie za majetkom a nevie, že prijde na neho núdza.

²²Mož z nevoščljivim očesom hití, da obogati, in ne ve, da mu pride potreba.

²³Ten, kto karhá človeka, najde potom viacej lásky ako ten, kto lichotí jazykom.

²³Kdor svari človeka, dobi pozneje več naklonjenosti, nego kdor se dobrika z jezikom.

²⁴Ten, kto lúpi svojho otca a svoju mať a hovorí: To nie je hriech, je spoločníkom vraha.

²⁴Kdor krade očetu svojemu ali materi svoji ter pravi: To ni greh! tovariš je možu ubijalcu.

²⁵Nenasytný človek hrabivý vzbudzuje svár; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, sa vytučí.

²⁵Prešernež vnema prepir, kdor pa ima nado v GOSPODA, obilo mu bode vsega.

²⁶Ten, kto sa nadeje na svoje srdce, je blázon; ale ten, kto chodí v múdrosti, unikne.

²⁶Kdor se zanaša na srce svoje, je bedak, kdor pa hodi modro, bo rešen.

²⁷Ten, kto dáva chudobnému, nebude mať nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oči, bude mať mnoho zlorečení.

²⁷Kdor daje ubogemu, ne bode mu potrebe, kdor pa zagrinja oči svoje, ga obsipajo s kletvinami.Ko se povzdigujejo brezbožni, skrivajo se ljudje, ko pa pogibljejo, množijo se pravični.

²⁸Keď povstávajú bezbožníci, skrýva sa človek, a keď hynú, množia sa spravedliví.

²⁸Ko se povzdigujejo brezbožni, skrivajo se ljudje, ko pa pogibljejo, množijo se pravični.