¹Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,

¹Sin moj, na modrost mojo pazi, proti umnosti moji nagni uho svoje,

²aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.

²da obdržiš premišljenost in ustne tvoje ohranijo spoznanje.

³Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.

³Zakaj med cede ustne tujke in glajša od olja so usta njena.

⁴Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.

⁴Ali njen konec je grenek kakor pelin, oster kakor dvorezen meč.

⁵Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.

⁵Noge njene gredo v smrt, v kraj mrtvih držé stopinje njene.

⁶Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.

⁶Še mar ji ni, da bi krenila na pot življenja; po krivih stezah hodi, a ne ve tega.

⁷Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.

⁷Sedaj torej, sinovi, poslušajte me in ne odstopajte od besed mojih ust.

⁸Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,

⁸Daleč od nje hodi svojo pot in ne bližaj se durim hiše njene,

⁹aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;

⁹da ne bi dal drugim dike svoje in let svojih grozovitniku;

¹⁰aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.

¹⁰da ne bi se sitili tujci s premoženjem tvojim in trudi tvoji ostali v hiši inostranca.

¹¹A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso

¹¹In ne bi zdihoval ob koncu svojem, ko se ti posuši meso in telo,

¹²a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!

¹²in govoril: „Kako sem sovražil pouk in svarjenje je zametalo srce moje!

¹³A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.

¹³Poslušal nisem glasú učiteljev svojih, ne ušesa svojega nagibal k njim, ki so me učili.

¹⁴Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.

¹⁴Skoraj da nisem obtičal v vsej nesreči sredi zbora in občine!“

¹⁵Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.

¹⁵Pij vodo iz lastnega vodnjaka in kar ti priteka iz tvojega studenca!

¹⁶Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?

¹⁶Ali naj se ven razlivajo viri tvoji, po ulicah tvoji potoki?

¹⁷Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.

¹⁷Imej jih sam zase, a ne za tujce s seboj vred.

¹⁸Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.

¹⁸Blagoslovljen bodi vrelec tvoj in veseli se žene mladosti svoje,

¹⁹Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.

¹⁹košute predrage, gazele drežestne –! prsi njene naj te mamijo vsak čas, vedno hodi zamaknjen v njeno ljubezen!

²⁰A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?

²⁰Ker zakaj bi taval, sin moj, s tujko in bi objemal prsi tuje ženske?

²¹Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.

²¹Kajti pred očmi GOSPODOVIMI so pota vsakega in on meri vse steze njegove.

²²Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.

²²Brezbožnika ujamejo krivice njegove in vrvi greha njegovega ga bodo držale.Umre, ker mu nedostaje pouka, in v obilosti nespameti svoje bo blodil.

²³On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.

²³Umre, ker mu nedostaje pouka, in v obilosti nespameti svoje bo blodil.