¹Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,

¹Sin moj, če si postal porok bližnjemu svojemu, če si s podano roko obljubil za tujca:

²zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.

²zadrgnil si se z besedami svojih ust, ujet si z besedami svojih ust.

³Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.

³Stóri tisto skoraj, sin moj, in reši se, ker si prišel bližnjemu svojemu v roko; pojdi, spusti se na kolena in s prošnjami nadleguj bližnjega svojega!

⁴Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.

⁴Ne dovoli spanja svojim očem, ne dremanja trepalnicam svojim;

⁵Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.

⁵reši se kakor gazela iz roke lovčeve in kakor ptica iz ptičarjeve pesti.

⁶Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.

⁶Pojdi k mravlji, o lenuh, oglej si pota njena in uči se modrosti:

⁷On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,

⁷nima vodnika, nadzornika ali zapovednika,

⁸pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.

⁸vendar pripravlja poleti hrano svojo, ob žetvi znaša, kar bo uživala.

⁹Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?

⁹Doklej boš polegal, lenuh? kdaj vstaneš iz spanja svojega?

¹⁰Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,

¹⁰Malo boš pospančkal, malo podremal, malo sklenil roke in poležal:

¹¹a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.

¹¹v tem ti pride uboštvo kakor uren popotnik in nuja nadte kakor oboroženec.

¹²Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.

¹²Belijalov človek, krivičen mož je, kdor hodi s spačenimi usti,

¹³Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.

¹³mežika z očmi, beseduje z nogami, pomiguje s prsti.

¹⁴Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.

¹⁴Vsakršna spačenost tiči v srcu njegovem, zlo snuje sleherni čas, prepire napravlja.

¹⁵Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.

¹⁵Zatorej pride nagloma nesreča njegova, v hipu se razbije in ne bo ozdravljenja.

¹⁶Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:

¹⁶Šestero je reči, ki jih sovraži GOSPOD, in sedmero se jih studi duši njegovi:

¹⁷vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;

¹⁷oči visoke, jezik lažnjiv in roke, prelivajoče nedolžno kri,

¹⁸srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;

¹⁸srce, ki snuje hudobne naklepe, noge, urno tekoče v hudo,

¹⁹lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.

¹⁹kriva priča, ki raznaša laži, in kdor prepire seje med brati.

²⁰Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;

²⁰Hrani, sin moj, zapoved očeta svojega in ne zametuj nauka matere svoje;

²¹priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.

²¹privezuj ju na srce svoje vedno, pripenjaj ju na grlo svoje!

²²Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.

²²Kamor koli pojdeš, te bosta spremljala, ko boš ležal, bosta pazila nate, in ko se zbudiš, se pogovarjala s teboj.

²³Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,

²³Kajti zapoved je svetilnica in nauk je luč; in poučna svarila so pot življenja,

²⁴aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.

²⁴da te obvarujejo ženske hudobne, prilizovanja jezika tujke.

²⁵Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.

²⁵Ne poželi si lepote njene v srcu in s trepalnicami svojimi naj te ne ujame.

²⁶Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.

²⁶Kajti zaradi nečiste ženske se izgubi kruhek in prešeštnica lovi dušo dragoceno.

²⁷Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?

²⁷Ali vzame kdo ogenj v nedrje svoje, in oblačila se mu ne osmode?

²⁸Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?

²⁸Ali pa more kdo hoditi po žerjavici, da bi se mu noge ne obžgale?

²⁹Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.

²⁹Tako, kdor se shaja z bližnjega svojega ženo, kdorkoli se je dotakne, ne ostane brez kazni.

³⁰Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.

³⁰Ne zadene zaničevanje tatu, ako ukrade, da uteši poželenje svoje, ko je gladen;

³¹A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.

³¹vendar zasačen mora povrniti sedemkrat, dati mora vse blago hiše svoje.

³²No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.

³²A kdor prešeštvuje z ženo, norí; kdor se hoče pogubiti, naj to stori.

³³Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.

³³Šiba in nečast ga zadeneta, in sramota njegova se ne izbriše.

³⁴Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.

³⁴Ker ljubosumnost razvname srd moža, zato ne prizanese v dan maščevanja.Ne mara nobene odkupnine in ne sprejme, ponujaj še toliko darov.

³⁵Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.

³⁵Ne mara nobene odkupnine in ne sprejme, ponujaj še toliko darov.