¹Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba.

¹Sin moj, pazi na besede moje in zapovedi moje hrani pri sebi.

²Ostríhaj moje prikázania a ži a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka.

²Pazi na zapovedi moje in žívi, pazi na nauk moj kakor na zenico svojih oči.

³Priviaž si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca.

³Priveži si jih na prste, zapiši jih na srca svojega ploščo.

⁴Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť,

⁴Reci modrosti: sestra si moja! in razumnost imenuj sorodnico svojo:

⁵aby ťa chránily od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami.

⁵da te varuje žene vnanje, tujke, ki se dobrika z gladkimi besedami.

⁶Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu,

⁶Kajti skozi okno hiše svoje, preko omrežja svojega gledajoč,

⁷a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu,

⁷sem videl med abotnimi, zazrl med sinovi brezumnega mladeniča,

⁸ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu,

⁸ki se je po ulicah klatil, blizu njenega vogla, stopal po potu do hiše njene,

⁹na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy.

⁹v mraku, na večer dneva, v noči črni in temni.

¹⁰A hľa, nejaká žena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého;

¹⁰In glej, ženska mu pride naproti, v kurbji opravi in odrevenelega srca.

¹¹štebotná bola a opovážlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome.

¹¹Jezična je in trdovratna, v njeni hiši ne bivajo noge njene;

¹²Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady.

¹²zdaj se klati po ulicah, zdaj po trgih in pri vsakem voglu zalezuje.

¹³A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu:

¹³In ga prime ter ga poljubi in s predrznim licem mu reče:

¹⁴Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby;

¹⁴Hvalne daritve sem bila dolžna, danes sem opravila obljube svoje.

¹⁵preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa.

¹⁵Zato sem ti prišla naproti, hrepeneč po obličju tvojem, in sem te našla.

¹⁶Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití.

¹⁶S preprogami sem prestrla posteljo svojo, s pisanimi odejami iz platna egiptovskega;

¹⁷Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou.

¹⁷pokadila sem ležišče svoje z miro, aloo in cimetom.

¹⁸Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní.

¹⁸Dej, radujva se obilo v ljubezni prav do jutra, oslajujva se z ljubkovanjem!

¹⁹Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu.

¹⁹Kajti moža ni v hiši, odšel je na daljni pot;

²⁰Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov až na deň, keď bude mesiac v splne.

²⁰mošnjo denarja je vzel s seboj, povrne se domov šele ob ščipu.

²¹Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov.

²¹Nagnila ga je z mnogim pregovarjanjem svojim, s prilizovanjem ust svojih ga je potegnila:

²²Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený,

²²za njo gre takoj, kakor gre vol v klalnico in kakor neumnež v kazen v okovih –

²³až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život.

²³dokler mu pšica jeter ne razkolje; kakor ptič hiti v zanko, ne vedoč, da je zoper življenje njegovo.

²⁴A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst.

²⁴Zato sedaj, sinovi, poslušajte me in pazite na ust mojih besede!

²⁵Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch.

²⁵Ne kreni na njena pota srce tvoje, ne zavij na steze njene.

²⁶Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraždila.

²⁶Ker mnogo jih je prebodla in na tla zvrnila, in veliko jih je, katere je vse pomorila.Hiša njena je pot v kraj mrtvih, gredoča doli v smrtne hrame.

²⁷Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.

²⁷Hiša njena je pot v kraj mrtvih, gredoča doli v smrtne hrame.