1Či azda múdrosť nevolá a umnosť nevydáva svojho hlasu?
1Ali ne kliče modrost in razumnost ne zaganja svojega glasu?
2Na vrchu vysokých miest, pri ceste, na rozcestí stojí;
2Na vrhu višav pri cesti, na razpotjih stoji,
3vedľa brán, pri vchode do mesta, tam, kade sa vchádza ku dveriam, volá mocne:
3na strani vrat, ob izhodu mesta, pri vhodu v duri vpije, govoreč:
4Na vás, mužovia, volám, a môj hlas je k synom človeka!
4Vas, možje, kličem in glas moj je do sinov človeških.
5Porozumejte, prostí, opatrnosť, a hlúpi, porozumejte srdcu!
5Umejte, o preprosti, previdnost, in neumni, srce vam bodi razumno!
6Počujte, lebo budem hovoriť výborné veci, a otvorenie mojich rtov bude to, čo je pravé.
6Čujte, ker vzvišene reči bom govorila, usta svoja odprem, da oznanim, kar je prav.
7Lebo moje ústa budú vravieť pravdu, a ohavnosťou je mojim rtom bezbožnosť.
7Kajti resnico govoré usta moja in gnusoba je ustnam mojim krivica.
8Spravedlivé sú všetky reči mojich úst; nieto v nich ničoho prevráteného ani krivého.
8Pravične so vse besede mojih ust, nič ni skrivljenega ali spačenega v njih.
9Všetky sú prosté rozumnému, a priame tým, ktorí nachádzajú známosť.
9Jasne so vse razumnemu in ravne njim, ki pridobivajo umnost.
10Prijmite moju kázeň a nie striebro a známosť radšej ako výborné zlato.
10Sprejmite nauk moj in ne srebra in znanje rajši nego izbrano zlato.
11Lebo múdrosť je lepšia než koraly, a jakékoľvek prežiadúcne veci sa jej nevyrovnajú.
11Zakaj boljša je modrost od biserov, in vse, kar si more kdo želeti, se ne more enačiti ž njo.
12Ja múdrosť bývam s opatrnosťou, a ja známosť nachádzam dômyselnosť.
12Jaz, modrost, prebivam s previdnostjo in imam pri sebi spoznanje dobrih sklepov.
13Bázeň Hospodinova je nenávidieť zlé; pýchy a vysokomyseľnosti a zlej cesty a úst prevrátenosti nenávidím.
13Strah GOSPODOV je sovražiti hudo; napuh in prevzetnost in hudobno pot in usta, spačenostim vdana, jaz sovražim.
14Moja je rada a prospech; ja som rozumnosťou; moja je hrdinská sila.
14Moj je svét in zdrava pamet, jaz sem razumnost, moja je moč.
15Mnou kraľujú kráľovia, a kniežatá ustanovujú to, čo je spravedlivé.
15Po meni kraljujejo kralji in vladarji določajo pravo.
16Mnou vládnu vladári a páni, všetci sudcovia zeme.
16Po meni vladajo knezi in plemenitniki in vsi sodniki zemlje.
17Ja milujem tých, ktorí ma milujú, a tí, ktorí ma skoro a pilne hľadajú, nachádzajú ma.
17Ljubim tiste, ki mene ljubijo, in kateri me zgodaj iščejo, me najdejo.
18Bohatstvo a sláva je u mňa, trvalé imanie a spravedlivosť.
18Bogastvo in čast sta pri meni, blago stanovitno in pravičnost.
19Moje ovocie je lepšie nad zlato, nad rýdze zlato a to, čo donášam, nad výborné striebro.
19Boljši je sad moj nego zlato, prečisto zlato, in kar donašam, je boljše nego izbrano srebro.
20Chodím cestou spravedlivosti, stredom dráh súdu,
20Po poti pravičnosti hodim, posredi stezá postavnosti,
21aby som tým, ktorí ma milujú, nadedila majetku a naplnila ich poklady.
21da dam onim, ki me ljubijo, stalno blago v dediščino in napolnim njih zakladnice.
22Hospodin si ma nadobudol za počiatok svojej cesty, pred všetkými svojimi skutkami, pred všetkými časy.
22GOSPOD me je imel v začetku poti svoje, pred vsemi deli svojimi, od nekdaj.
23Ustanovená som od veku, od počiatku, prv ako bola zem.
23Od vekomaj sem postavljena, od začetka, pred početkom zemlje.
24Keď ešte nebolo priepastí, bola som splodená, keď ešte nebolo prameňov, zaťažených vodami.
24Ko še ni bilo brezen nobenih, sem bila rojena, ko še ni bilo nobenih studencev, polnih vodá;
25Prv ako boly vrchy zapustené do základov, prv ako boly brehy, bola som splodená,
25ko se niso še bile pogreznile gore na zemljo, preden so bili griči, sem bila rojena;
26kým ešte nebol učinil zeme ani polí ani začiatku rôzneho prachu okruhu zeme.
26še ni bil ustvaril zemlje ali polja, ne začetka prahu vesoljne zemlje.
27Keď pripravoval nebesia, tam ja, keď vymeriaval kruh nad priepasťou,
27Ko je pripravljal nebesa, bila sem tam, ko je odmerjal krog na brezna površju,
28keď upevňoval najvyššie oblaky hore, keď utvrdzoval studnice priepasti,
28ko je zgoraj utrjal nebesni oblok, ko so izbruhnili brezna studenci,
29keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovaly jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme,
29ko je morju postavljal meje, da vode ne prestopijo njegovega ukaza, ko je stavil zemlji podlago:
30a bola som pri ňom dielovedúcim a bola som všelijako jeho rozkošou deň ako deň hrajúc sa pred ním každého času,
30tedaj sem bila pri njem kot delovodja in veselje njegovo vsak dan, igrala sem pred njim vsak čas,
31hrajúc sa na okruhu jeho zeme, a moje rozkoše so synmi človeka.
31igrala sem si na naseljeni zemlji njegovi, in veselje mi je bilo bivati pri otrocih človeških.
32A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa! A blahoslavení sú tí, ktorí ostríhajú moje cesty.
32Zdaj torej, sinovi, poslušajte me; ker blagor njim, ki se držé potov mojih!
33Poslúchajte kázeň a buďte múdri a neodmietnite!
33Čujte pouk in bodite modri, in ne odklanjajte ga.
34Blahoslavený človek, ktorý počúva na mňa bdejúc pri mojich vrátach deň ako deň, strážiac podvoje mojich dverí.
34Blagor človeku, ki me posluša, ki čuje pri vratih mojih vsak dan, ki pazi na podboje duri mojih!
35Lebo ten, kto ma najde, najde život a dosiahne priazne od Hospodina.
35Kajti kdor zadobi mene, zadobi življenje in prejme milost od GOSPODA.Kdor pa greši zoper mene, dela silo duši svoji; vsi, ki me sovražijo, ljubijo smrt.
36Ale ten, kto hreší proti mne, pácha ukrutnosť na svojej duši; všetci, ktorí ma nenávidia, milujú smrť.
36Kdor pa greši zoper mene, dela silo duši svoji; vsi, ki me sovražijo, ljubijo smrt.