¹Múdrosť si vystavila svoj dom; utesala svojich stĺpov sedem;

¹Modrost je sezidala hišo svojo, izsekala je sedem stebrov svojih;

²pobila svoj dobytok; pomiešala svoje víno, ba pripravila i svoj stôl;

²zaklala je živali svoje, zmešala vino svoje, tudi mizo svojo je pripravila;

³rozposlala svoje devy a volá na najvyšších miestach výšin mesta:

³poslala je dekle svoje vabit po najvišjih krajih v mestu:

⁴Ten, kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:

⁴„Kdorkoli je preprost, naj se obrne sem!“ In kdor je brezumen, njemu reče:

⁵Poďte, jedzte z môjho chleba a pite z vína, ktorého som namiešala.

⁵„Pridite, jejte kruh moj in pijte vino, ki sem ga zmešala!

⁶Zanechajte hlúposť a žite a kráčajte cestou rozumnosti.

⁶Zapustite abotnost in živíte in ravno stopajte po poti razumnosti!“

⁷Ten, kto učiac tresce posmievača, odnáša si hanbu, a tomu, kto dohovára bezbožnému, to bude škvrnou.

⁷Kdor poučuje zasmehovalca, nakopava si sramoto; in kdor kara brezbožnika, pridobi si madež.

⁸Nekarhaj posmievača, aby ťa nevzal v nenávisť; dohováraj múdremu, a bude ťa milovať.

⁸Ne karaj zasmehovalca, da te ne sovraži; karaj modrega, in ljubil te bo.

⁹Daj poučenia múdremu, a bude ešte múdrejší; daj poznať spravedlivému, a priberie naučenia.

⁹Nakloni pouk modremu, in bode še bolj moder, pouči pravičnega, in napredoval bo v znanju.

¹⁰Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.

¹⁰Strah GOSPODOV je začetek modrosti, in spoznanje Najsvetejšega je razumnost.

¹¹Lebo mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnožia tvoje dni, a pridajú ti rokov života.

¹¹Kajti po meni se bodo pomnožili dnevi tvoji in pridejala se ti bodo življenja leta.

¹²Ak budeš múdry, budeš sebe múdry, ale ak budeš posmievač, sám ponesieš.

¹²Ako si moder, sebi si moder, ako pa si zasmehovalec, sam boš trpel.

¹³Bláznivá žena je štebotná, sprostá a nevie ničoho.

¹³Gospa neumščina veliko ropoče, abotna je in ničesar ne ve.

¹⁴Ale sedí pri dveriach svojho domu na stolci, na vysokých miestach mesta,

¹⁴In sedeva pri durih hiše svoje, na stolu, na mestnih višinah,

¹⁵aby volala na tých, ktorí idú pomimo cestou, ktorí idú priamo svojimi stezkami, a hovorí:

¹⁵da kliče mimohodeče, ki ravno stopajo po potih svojih:

¹⁶Kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:

¹⁶„Kdorkoli je preprost, naj se obrne sem!“ In kdor je brezumen, njemu reče:

¹⁷Ukradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je chutný.

¹⁷„Vode ukradene so sladke in kruh, ki se skrivaj jé, prijeten.“Ali on ne ve, da so mrtvi tam, v globočinah smrtnega kraja povabljenci njeni.

¹⁸A hlupák nevie, že sú tam mŕtvi a v hlbinách pekla tí, ktorých pozvala.

¹⁸Ali on ne ve, da so mrtvi tam, v globočinah smrtnega kraja povabljenci njeni.