¹Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

¹Zakaj stojiš oddaleč, o GOSPOD? Zakaj se skrivaš ob časih stiske?

²V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú!

²Prevzetnost brezbožnika hudo straši ubožca. Ujamejo se naj v naklepih, katere izmišljajo.

³Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina.

³Kajti brezbožnik se hvali z željami duše svoje in lakomnik se odreka GOSPODA in ga zaničuje.

⁴Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha.

⁴Brezbožnik v napuhu obraza svojega govori: Saj ne bo kaznoval, ni Boga. To so vse misli njegove.

⁵Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov.

⁵Varna so pota njegova v vsakem času; previsoko so pogledu njegovemu sodbe tvoje; na svoje nasprotnike piha prezirljivo.

⁶Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého.

⁶V srcu svojem govori: Ne ganem se, od roda do roda bodem brez nesreče.

⁷Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť.

⁷Kletve polna so usta njegova in zvijač in zatiranja; pod jezikom njegovim je nadloga in krivica.

⁸Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného.

⁸Poseda na preži po vaseh, v zakotju ubija nedolžnega, oči njegove prežé na onemoglega.

⁹Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete.

⁹V skrivališču preži kakor lev v svojem brlogu, preži, da zgrabi siromaka; že ga prijema ter vleče vstran v mreži svoji.

¹⁰Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych.

¹⁰Sključi se, potuhne se, in onemogli padajo v krepke kremplje njegove.

¹¹Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť.

¹¹V srcu svojem govori: Pozabil je Bog mogočni, obličje svoje skriva, nikoli ne bo videl tega.

¹²Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených!

¹²Vstani, o GOSPOD! Bog mogočni, dvigni roko svojo, ne pozabi ubogih.

¹³Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!?

¹³Zakaj sme brezbožnik zaničevati Boga in v srcu svojem govoriti, da ne boš kaznoval?

¹⁴Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom.

¹⁴Videl si to; zakaj ti gledaš nadlogo in gorje, da povrneš s svojo roko; brambi tvoji se izroča nesrečni, siroti si ti pomočnik.

¹⁵Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš.

¹⁵Zdróbi roko brezbožniku in hudobneža krivico kaznuj, dokler je ne najdeš več.

¹⁶Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme.

¹⁶GOSPOD je Kralj vedno in vekomaj, poginili so pogani z zemlje njegove.

¹⁷Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho,

¹⁷Hrepenenje krotkih si uslišal, GOSPOD: potolažiš jim srce, nagneš k njim svoje uho,da maščuje siroto in stiskanega, da ju ne straši več človek, ki je iz zemlje.

¹⁸aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.

¹⁸da maščuje siroto in stiskanega, da ju ne straši več človek, ki je iz zemlje.