¹Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Smrť synova. Žalm Dávidov.

¹{Načelniku godbe; na ‚Smrt sinu‘. Psalm Davidov.} Hvalil te bom, GOSPOD, iz vsega srca svojega, pripovedoval vsa čudovita dela tvoja.

²Oslavovať ťa budem, Hospodine, celým svojím srdcom, budem rozprávať všetky tvoje divy.

²Veselil se bom in radoval v tebi, psalme bom prepeval tvojemu imenu, Najvišji.

³Radovať sa budem a plesať v tebe, žalmy budem spievať tvojemu menu, ó, Najvyšší!

³Ker sovražniki moji se umikajo, padajo in ginejo pred obličjem tvojim.

⁴Lebo moji nepriatelia sa obrátili nazad, klesli a zahynuli od tvojej tvári,

⁴Zakaj ti si vodil sodbo mojo in pravdo mojo, sedel si na prestolu kot pravičen sodnik;

⁵lebo si rozsúdil môj súd a moju pravotu; sadol si na prestol, spravedlivý sudca.

⁵pokaral si narode, pogubil krivičnika, njih ime si izbrisal na večne čase.

⁶Ohromil si národy; zahubil si bezbožníka; zahladil si ich meno na večné veky.

⁶Sovražnikov je konec, razdejani so na veke, njih mesta si uničil, da, njih spomin je izginil.

⁷Nepriateľu, dokonané sú tvoje pustošenia na večnosť, a poboril si mestá; zahynula s nimi aj ich pamiatka.

⁷A GOSPOD stoluje na veke, pripravil je za sodbo prestol svoj.

⁸Ale Hospodin tróni na veky; svoj trón stavia nato, aby súdil.

⁸On bo sodil vesoljni svet v pravičnosti, pravde razsojal narodom po pravici.

⁹On bude súdiť okruh sveta v spravedlivosti; rozsúdi národy v pravosti.

⁹GOSPOD bode tudi grad na višini siromaku, grad na višini ob časih stiske.

¹⁰A Hospodin bude vysokým útočišťom potlačenému, vysokým útočišťom v časoch súženia.

¹⁰In bodo upali v te, kateri poznajo ime tvoje, ker ne zapustiš njih, ki te iščejo, GOSPOD.

¹¹A budú v teba dúfať tí, ktorí znajú tvoje meno; lebo ty neopustíš tých, ktorí ťa hľadajú, ó, Hospodine.

¹¹Hvalnice pojte GOSPODU, ki prebiva na Sionu, oznanjujte ljudstvom dela njegova.

¹²Spievajte žalmy Hospodinovi, tomu, ktorý prebýva na Sione; zvestujte medzi národami jeho skutky;

¹²Kajti on, ki maščuje kri v moritvi prelito, se jih je spomnil, ni pozabil vpitja trpinov.

¹³lebo on vyhľadáva vyliatu krv a pamätá na ňu, nezabúda na krik utrápených.

¹³Usmili se me, GOSPOD, ozri se v ponižanje moje od sovražnikov mojih, da me vzdigneš izpred smrtnih vrat:

¹⁴Zmiluj sa nado mnou, Hospodine; vidz moje trápenie, ktoré znášam od tých, ktorí ma nenávidia, ty, ktorý ma vyzdvihuješ z brán smrti,

¹⁴da oznanjam vso slavo tvojo, med vrati hčere sionske se radujem v zveličanju tvojem.

¹⁵aby som rozprával všetky tvoje chvály v bránach dcéry Siona a plesal v tvojom spasení.

¹⁵Pogreznili so se narodi v jamo, ki so jo sami napravili; v mrežo, ki so jo skrito nastavili, se je ujela njih noga.

¹⁶Pohania sa pohrúžili do jamy, ktorú urobili, a ich noha sa lapila do siete, ktorú ukryli.

¹⁶Pokazal se je GOSPOD po sodbi, katero je storil: v rok njegovih delo je zapletel brezbožnika. (Pomisleka vredno! Sela.)

¹⁷Hospodin sa učinil známym; vykonal súd; bezbožník sa zaplietol do diela svojich vlastných rúk. Higgájon. Sélah.

¹⁷Brezbožniki se morajo obrniti v pekel, vsi narodi, ki so pozabili Boga.

¹⁸Bezbožníci sa obrátia do pekla jako aj všetky národy, ktoré zabudly na Boha.

¹⁸Kajti siromak ne bode na veke pozabljen, ubožcev upanje ne pogine za večno.

¹⁹Lebo nebude chudobný zabudnutý na veky; nádej ponížených nezahynie na večnosť.

¹⁹Vstani, o GOSPOD, da se ne šopiri človek umrljivi, sojeni naj bodo narodi pred obličjem tvojim.V strah jih primi, GOSPOD, spoznajo naj narodi, da so umrjoči. (Sela.)

²⁰Povstaň, Hospodine, nech nezmocneje smrteľný človek; nech sú národy súdené pred tvojou tvárou.

²⁰V strah jih primi, GOSPOD, spoznajo naj narodi, da so umrjoči. (Sela.)

²¹Pusti na nich strach, ó, Hospodine, aby vedely národy, že sú iba biednymi smrteľníkmi. Sélah.