¹Žalm Dávidov. Na upomienku.

¹{Psalm Davidov, v spomin.} GOSPOD, v srdu svojem me ne pokori in v togoti svoji me ne kaznuj.

²Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti!

²Kajti pšice tvoje so se zabodle vame in težko me tlači roka tvoja.

³Lebo tvoje strely uviazly vo mne, a tvoja ruka ťažko dolieha na mňa.

³Nič zdravega ni na mesu mojem zavoljo srda tvojega, miru ni v kosteh mojih zavoljo greha mojega.

⁴Nieto ničoho celého na mojom tele pre tvoje žehranie, niet pokoja v mojich kostiach pre môj hriech.

⁴Zakaj krivice moje mi presezajo glavo, kakor težko breme me tlačijo, pretežke so zame.

⁵Lebo moje neprávosti sahajú nad moju hlavu; sú jako ťažké bremeno, ťažšie sú než to, čo ja môžem uniesť.

⁵Rane moje smrdé in se gnojé, zavoljo nespameti moje.

⁶Moje rany smrdia a tečú hnisom pre moje bláznovstvo.

⁶Mučim se in sključen sem jako, ves dan hodim v žalni obleki.

⁷Zohnutý som a zronený až veľmi; smutný chodím deň ako deň.

⁷Kajti ledja moja so polna prisada in nič ni zdravega na mesu mojem.

⁸Lebo moje bedrá sú plné bridu, a nieto celého miesta zdravého na mojom tele.

⁸Oslabljen sem in potrt presilno, tulim od stokanja svojega srca.

⁹Zomdlený som a zdrtený náramne; revem od desu svojho srdca.

⁹Gospod, pred teboj je vse hrepenenje moje in zdihovanje moje ti ni skrito.

¹⁰Pane, pred tebou je každé moje želanie, a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou.

¹⁰Srce moje polje, zapustila me je moja krepkost, tudi luč mojih oči mi je zamrla.

¹¹Moje srdce trepoce; moja sila ma opustila; už ani len svetla mojich očí nie je u mňa!

¹¹Ljubljenci moji in prijatelji moji so stopili vstran zavoljo nadloge moje, in sorodniki moji stoje oddaleč.

¹²Tí, ktorí ma ináče milujú, a moji priatelia, ustupujú pred úderom, ktorý ma stihol, a moji blížni stoja zďaleka.

¹²Tisti pa, ki mi prežé po življenju, mi stavijo zanke, in kateri iščejo nesreče moje, govoré o pogubi in izmišljajo ves dan zvijače.

¹³Tí, ktorí hľadajú moju dušu, kladú mi smečky, a tí, ktorí sa snažia o moje zlé, hovoria o zkaze a celý deň myslia na všelijakú lesť.

¹³Jaz pa kakor glušec ne slišim in sem kakor mutec, ki ne odpre svojih ust.

¹⁴Ale ja som ako hluchý, nečujem, a jako nemý, ktorý neotvorí svojich úst.

¹⁴Res, postal sem kakor on, ki ne sliši in ki mu ni dokazov v ustih.

¹⁵A som ako človek, ktorý nerozumie, a v ktorého ústach niet pokarhania.

¹⁵Kajti tebe čakam, o GOSPOD, ti zame odgovoriš, Gospod Bog moj.

¹⁶Lebo na teba, Hospodine, očakávam; ty odpovieš za mňa, Pane, môj Bože!

¹⁶Ker rekel sem: Da se pač ne radujejo nad menoj! Ko omahuje noga moja, se povzdigujejo proti meni.

¹⁷Lebo som povedal: Aby sa mi neradovali! Keby sa zaklátila moja noha, na veľko by roztvorili svoje ústa proti mne.

¹⁷Zdajpazdaj padem, in bolečina moja mi je vedno pred očmi.

¹⁸Lebo stojím nahnutý na bok, a moja bolesť je vždycky predo mnou,

¹⁸Kajti krivico svojo pripoznavam in greh moj me skrbi.

¹⁹lebo vyznávam svoju neprávosť, strachujem sa pre svoj hriech.

¹⁹Neprijatelji moji pa so čvrsti in močni, in množijo se, kateri me sovražijo iz krivih vzrokov.

²⁰Ale moji nepriatelia mocnejú v živote, a množia sa tí, ktorí ma nenávidia, vymýšľajú faloš,

²⁰In vračajoč hudo za dobro, mi nasprotujejo, zato ker hodim za dobrim.

²¹a tí, ktorí odplácajú zlým za dobré, útočia na mňa za to, že sa ženiem za dobrým.

²¹Ne zapústi me, o GOSPOD, Bog moj, ne bivaj daleč od mene!Hiti mi na pomoč, o GOSPOD, rešenje moje!

²²Neopusti ma, Hospodine, môj Bože! Nevzďaľuj sa odo mňa!

²²Hiti mi na pomoč, o GOSPOD, rešenje moje!

²³Pospieš mi na pomoc, Pane, moje spasenie!