¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Žalm.

¹{Načelniku godbe. Sinov Korahovih psalm.} Čujte to, vsa ljudstva, poslušajte, vsi sveta prebivalci,

²Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta,

²nizki in visoki, bogatini in ubožci vsi skupaj!

³jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný!

³Usta moja bodo govorila modrost in srca mojega premišljevanje bo razumnost.

⁴Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.

⁴Uho svoje nagnem h govoru v prilikah, na strune igraje, bom razodeval uganko svojo.

⁵Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč:

⁵Kaj bi se bal v dnevih nesreče, kadar me obdaja krivičnost tistih, ki mi so za petami,

⁶Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí.-

⁶njih, ki zaupajo v premoženje svoje in se ponašajo v obilosti bogastva svojega?

⁷A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú!

⁷Brata nikakor ne more odkupiti nihče, ne more dati Bogu zanj spravnega denarja

⁸Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho

⁸(predrag namreč je njih duše odkup, zato ga ne zmore vekomaj),

⁹(Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!),

⁹da bi živel za večno, ne moral videti jame.

¹⁰aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia!

¹⁰Saj vidi bogatin: mrjó modri, enako ginevajo nespametni in neumni in drugim puščajo bogastvo svoje.

¹¹Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným.

¹¹Menijo, da njih hiše bodo trajale za veke, njih prebivališča za vse rodove; zato imenujejo dežele s svojimi imeni.

¹²Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách.

¹²In vendar človek v veličju nima obstanka, podoben je živalim, ki poginejo.

¹³Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú.

¹³To je usoda njih, ki tako v sebe zaupajo; vendar njih nasledniki odobravajo njih govorjenje. (Sela.)

¹⁴Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah.

¹⁴Kakor ovce bodo razpostavljeni v šeolu, smrt jim bo pastir; in pravični jim bodo gospodovali tisto jutro, in njih obliko [Ali: lepoto.] pokonča šeol, da ji ne bo več bivališča.

¹⁵Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia.

¹⁵Ali dušo mojo reši Bog iz oblasti šeola, ker me vzame k sebi. (Sela.)

¹⁶Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah.

¹⁶Ne boj se, ko kdo zabogati, ko se pomnoži slava hiše njegove.

¹⁷Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu!

¹⁷Ker ob smrti ne vzame nič tega s seboj, za njim ne pojde slava njegova.

¹⁸Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva.

¹⁸Čeprav blagruje dušo svojo v življenju svojem – i tebe hvalijo, ko si privoščiš –,

¹⁹Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.-

¹⁹vendar pride k rodu očetov svojih, ki vekomaj ne bodo uživali luči.Človek, ki je v veličju, a ni razumen, je podoben živini, ki pogine.

²⁰Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť.

²⁰Človek, ki je v veličju, a ni razumen, je podoben živini, ki pogine.

²¹Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.