1Žalm Azafov. Silný Bôh bohov, Hospodin prehovoril a zavolal na zem od východu slnka až po jeho západ.
1{Psalm Asafov.} Bog mogočni, Bog, GOSPOD je govoril in poklical zemljo od vzhoda solnčnega do zahoda.
2So Siona, s dokonalej krásy zaskvel sa Bôh.
2S Siona, najvišje lepote, se je zasvetil Bog.
3Prijde náš Bôh a nebude mlčať; oheň bude žrať pred ním, a vôkol neho bude náramná víchrica.
3Pride Bog naš in nikar ne bo molčal; ogenj požirajoč gre pred njim in okrog njega silen vihar.
4Zavolá na nebesia hore a na zem, aby súdil svoj ľud a povie:
4Nebesom kliče odzgoraj in zemlji, da sodi ljudstvo svoje:
5Shromaždite mi mojich svätých, ktorí učinili so mnou smluvu pri obeti.
5„Zberite mi svetnike moje, ki so storili zavezo z menoj pri daritvi!“
6A nebesia budú oznamovať jeho spravedlivosť, lebo on, Bôh, je sudcom. Sélah.
6In nebesa oznanjajo pravičnost njegovo, kajti Bog je sodnik. (Sela.)
7Počuj, môj ľude, a budem hovoriť; pozoruj, Izraelu, a budem svedčiť proti tebe: Bohom, tvojím Bohom som ja!
7Čuj, ljudstvo moje, in govoril bom, o Izrael, in zoper tebe bom pričal! Bog, tvoj Bog sem jaz.
8Neviním ťa pre tvoje bitné obeti ani pre tvoje zápaly, ktoré sú stále predo mnou.
8Nočem te grajati zavoljo daritev tvojih, saj žgalne daritve tvoje so vedno pred menoj.
9Nevezmem z tvojho domu junca a z tvojich chlievov kozlov.
9Ni mi treba jemati iz tvoje hiše junca, ne kozličev iz tvojih ograj.
10Lebo veď moja je všetka lesná zver i hovädá na tisícich vrchoch.
10Ker moja je vsaka zver v gozdih, živali na tisočerih gorah.
11Znám všetko vtáctvo všetkých vrchov, a poľné zvieratá sú vo vedomí u mňa.
11Vso perutnino gorsko poznam, in kar se poja po polju, je v moji oblasti.
12Ak zlačniem, nepoviem ti toho, lebo môj je okruh zeme i jeho náplň.
12Ko bi bil gladen, ne rekel bi tebi, ker moja je zemlja vesoljna in vse, kar je na njej.
13A potom či azda jedám mäso volov a pijem krv kozlov?
13Ali mar jem meso volovsko, ali pijem kozlov kri?
14Obetuj Bohu chválu a splň Najvyššiemu svoje sľuby.
14Hvalne daritve prinašaj Bogu in Najvišjemu opravljaj obljube svoje.
15A vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a budeš ma oslavovať.
15In kliči me v dan stiske, rešil te bom, in ti me boš častil.
16Ale bezbožníkovi hovorí Bôh: Čo tebe do toho, že rozprávaš moje ustanovenia a berieš moju smluvu do svojich úst,
16Toda krivičniku pravi Bog: Kaj da naštevaš zapovedi moje in jemlješ zavezo mojo v usta svoja?
17keď ty nenávidíš kázne a zavrhol si moje slová za seba?
17Saj ti sovražiš svarjenje in besede moje si vrgel vzad zase.
18Ak vidíš zlodeja, hneď s ním bežíš a s cudzoložníkmi máš svoj podiel.
18Kadar vidiš tatú, se ž njim hitro sprijazniš in s prešeštniki se družiš.
19Svoje ústa púšťaš po zlom, a tvoj jazyk snuje lesť.
19Usta svoja rabiš za hudo in z jezikom svojim spletaš zvijačo.
20Usadzujúc sa hovoríš proti svojmu bratovi a na syna svojej matky vrháš potupu.
20Sedé obrekuješ svojega brata, matere svoje sina spravljaš v sramoto.
21To si robil, a mlčal som. Domnieval si sa, že áno, i ja budem tebe podobný! Trestať ťa budem a predostriem ti to pred oči!
21To si delal, in ker sem molčal, si menil, da sem prav tebi enak. A karal te bom in vse ti postavil pred oči.
22A tak tedy rozumejte tomu, vy, ktorí zabúdate na Boha, aby som nejako neuchvatnul, a nebolo by toho, kto by vytrhol!
22Pazite vendar na to vi, ki zabite Boga, da ne zgrabim, in ga ne bode, ki bi rešil.Kdor daruje hvalo, me prav časti, in kdor uravnava pot svojo, mu pokažem zveličanje Božje.
23Ten, kto obetuje chválu, ma ctí, a tomu, kto pozoruje na svoju cestu, ukážem spasenie Božie.
23Kdor daruje hvalo, me prav časti, in kdor uravnava pot svojo, mu pokažem zveličanje Božje.