1Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského.
1{Pesem in psalm sinov Korahovih. Načelniku godbe; na mahalat leanot. Pouk Hemana Ezrahovca.} O GOSPOD, Bog zveličanja mojega, po dnevi kličem in po noči pred teboj.
2Hospodine, Bože môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou.
2Pred obličje tvoje pridi molitev moja, nagni uho svoje k mojemu vpitju.
3Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu!
3Kajti nasičena je z nadlogami duša moja in življenje moje je dospelo do kraja mrtvih.
4Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj život sa priblížil ríši smrti.
4Štejejo me med tiste, ki se pogrezajo v jamo; podoben sem možu, ki mu je minila življenja moč.
5Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muž bez vlády.
5Med mrtvimi sem zapuščen kakor pobiti, ležeči v grobu, ki se jih ne spominjaš več, ker so ločeni od tvoje roke.
6Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky.
6Položil si me v jamo najglobočjo, v kraje temne, v globočine.
7Položil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách.
7Trdo me tlači jeza tvoja in vse valove svoje zaganjaš v me. (Sela.)
8Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.
8Oddalil si od mene znance moje, storil si me njim v najhujšo gnusobo; zajet sem, in pobegniti ne morem.
9Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť.
9Oko moje mrli od bede; kličem te, GOSPOD, vsak dan, k tebi razpenjam roke svoje.
10Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky.
10Boš li na mrtvih delal čudeže? Ali mrtvi vstajajo, da bi te slavili? (Sela.)
11Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah.
11Ali naj bi se v grobu oznanjala milost tvoja, zvestoba tvoja v kraju pogube?
12Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí?
12Ali se mar v temini spoznajo čuda tvoja in pravičnost tvoja v pozabljenja deželi?
13Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia?
13Jaz pa vpijem, GOSPOD, k tebi, že zjutraj ti hiti naproti molitev moja.
14Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba.
14Zakaj zametaš dušo mojo, o GOSPOD, skrivaš mi obličje svoje?
15Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár?
15Siromak sem in blizu smrti od mladosti svoje, strahove tvoje prenašam in sem izbegan.
16Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný.
16Jeze tvoje žar gre čezme, strahote tvoje me uničujejo;
17Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia.
17obdajajo me kakor vode ves dan, obstopajo me vse skupaj.Oddalil si od mene prijatelja in tovariša, temine so mi znanci edini.
18Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa.
18Oddalil si od mene prijatelja in tovariša, temine so mi znanci edini.
19Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.