1Vyučujúci žalm od Étana Ezrachitského.
1{Pouk Etana Ezrahovca.} O milostih GOSPODOVIH bom peval vekomaj, rodu za rodom bom oznanjal z usti svojimi zvestobo tvojo.
2Na veky budem spievať o rôznej milosti Hospodinovej; od pokolenia do pokolenia budem oznamovať tvoju pravdu svojimi ústami, Pane!
2Rekel sem namreč: Vekomaj se bo milost sezidavala, v samih nebesih utrdiš zvestobo svojo.
3Lebo som povedal: Milosť sa bude budovať na veky. A čo do nebies, na nich upevníš svoju pravdu, jako si povedal:
3„Sklenil sem zavezo z izvoljencem svojim, prisegel sem Davidu, svojemu hlapcu:
4Učinil som smluvu so svojím vyvoleným; prisahal som Dávidovi, svojmu služobníkovi:
4Na vekomaj utrdim seme tvoje in stavil bom prestol tvoj od roda do roda.“ (Sela.)
5Na veky upevním tvoje semä a vybudujem tvoj trón, aby stál od pokolenia do pokolenia. Sélah.
5Zato slavé nebesa čudovito delo tvoje, o GOSPOD, tudi zvestobo tvojo v zboru svetnikov.
6A preto budú nebesia oslavovať tvoj zázrak, Hospodine, ovšem tvoju pravdu v shromaždení svätých.
6Zakaj kdo naj se v nebeških višavah primerja GOSPODU, kdo je GOSPODU podoben med sinovi Božjimi?
7Lebo kto na nebi môže sa prirovnať Hospodinovi?! Kto je podobný Hospodinovi medzi synmi silných bohov?!
7On je Bog mogočni, jako strašen v zboru svetnikov in strašnejši mimo vseh, ki so okrog njega.
8Bôh je náramne strašný v rade svätých a hrozný nad všetkých vôkol neho.
8O GOSPOD, Bog nad vojskami, kdo je tebi enako mogočen, GOSPOD? In zvestoba tvoja biva okrog tebe.
9Hospodine, Bože Zástupov! kto je ako ty, mocný Hospode? A čo jako tvoja pravda, ktorá je vôkol teba?
9Ti gospoduješ nad morja divjostjo; ko se vzpenjajo valovi njegovi, ti jih krotiš.
10Ty panuješ nad dutím mora; keď sa dvíhajú jeho vlny, ty ich krotíš.
10Zdrobil si Egipt, da je kakor strt, z ramo svoje moči si razkropil sovražnike svoje.
11Ty si rozdrtil Rahaba jako zabitého; ramenom svojej sily si rozptýlil svojich nepriateľov.
11Tvoja so nebesa, tvoja tudi zemlja; vesoljni svet in česar je poln, ustanovil si ti.
12Tvoje sú nebesia, a ovšem je tvoja i celá zem, okruh sveta a jeho náplň; ty si ich založil.
12Sever in jug, ti si ju ustvaril; Tabor in Hermon veselo pojeta o imenu tvojem.
13Ty si stvoril sever i juh. Tábor a Hermon plesajú v tvojom mene.
13Velemožna je rama tvoja, krepka je roka tvoja, vzvišena desnica tvoja.
14Ty máš rameno s hrdinskou silou; mocná je tvoja ruka; vyvýšená je tvoja pravica.
14Pravičnost in prava sodba sta podstava tvojemu prestolu, milost in resnica hodita pred obličjem tvojim.
15Spravedlivosť a súd je postaťou tvojho trónu; milosť a pravda predchádzajú tvoju tvár.
15Blagor ljudstvu, ki pozna trobente radostni glas! Ti hodijo v svetlobi obličja tvojega, o GOSPOD!
16Blahoslavený ľud, ktorý ti vie radostne pokrikovať, Hospodine, tí, ktorí chodia vo svetle tvojej tvári!
16V imenu tvojem se radujejo ves dan in po pravičnosti tvoji se povišujejo.
17Plesať budú v tvojom mene každého dňa a vyvýšia sa tvojou spravedlivosťou.
17Zakaj dika njih moči si ti, in po blagovoljnosti tvoji bo zvišan rog naš.
18Lebo ty si ozdobou ich sily a svojou dobrotivosťou povýšiš náš roh.
18GOSPOD namreč je naš ščit in Svetnik Izraelov naš kralj.
19Lebo náš štít je Hospodinov a Svätého Izraelovho náš kráľ.
19Nekdaj si v prikazni govoril svetnikom svojim in rekel: Pomoč sem podelil junaku, povzdignil sem izvoljenega iz ljudstva.
20Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som pomoc na hrdinského muža; vyvýšil som vybraného z ľudu.
20Našel sem Davida, hlapca svojega, pomazilil sem ga s svetim oljem svojim.
21Našiel som Dávida, svojho služobníka; pomazal som ho svojím svätým olejom,
21Ž njim bodi roka moja stanovitna in rama moja naj ga krepča.
22s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude posilňovať.
22Ne bo ga stiskal sovražnik in sin krivice ga ne bo tlačil.
23Neoklame ho nepriateľ, ani ho nebude trápiť syn nešľachetníka.
23Temuč starem izpred njega nasprotnike njegove in sovražilce njegove udarim.
24Rozdrtím pred ním jeho protivníkov a tých, ktorí ho nenávidia, porazím.
24In moja zvestoba in milost moja bo ž njim, in v imenu mojem se povzdigne rog njegov.
25A moja pravda a moja milosť bude s ním, a v mojom mene sa vyvýši jeho roh.
25In nad morje položim roko njegovo in nad reke njegovo desnico.
26Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky.
26On me bo klical: Oče moj si ti, Bog moj mogočni in skala rešenja mojega.
27On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia.
27Jaz pa ga postavim za prvorojenca, za najvišjega kraljem zemlje.
28A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme.
28Vekomaj mu ohranim milost svojo, in zaveza moja mu ostani zvesta.
29Na veky mu zachovám svoju milosť, a moja smluva mu bude stáť verná.
29In postavim seme njegovo, da večno traja, in prestol njegov kakor dnevi nebes.
30A učiním to, že jeho semä bude trvať na večnosť a jeho trón ako dní nebies.
30Ako zapusté sinovi njegovi zakon moj in ne bodo hodili v sodbah mojih,
31Ak by jeho synovia opustili môj zákon a nechodili v mojich súdoch,
31ako oskrunijo postave moje in ne bodo ravnali po zapovedih mojih:
32ak by poškvrnili moje ustanovenia a neostríhali mojich prikázaní,
32obiščem s šibo njih pregreho in z udarci njih krivico.
33vtedy navštívim ich prestúpenie prútom a údermi ich neprávosť;
33Toda milosti svoje mu ne odtegnem in lagal ne bom zoper zvestobo svojo.
34ale svojej milosti neodnímem od neho ani neoklamem vo svojej pravde.
34Ne oskrunim zaveze svoje in ne izpremenim ustnic svojih obljube.
35Nepoškvrním svojej smluvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, nezmením.
35Enkrat sem prisegel pri svetosti svoji; zares, Davidu ne bom lagal:
36Raz som prisahal na svoju svätosť, že neoklamem Dávida.
36Večno bodi seme njegovo in prestol njegov kakor solnce pred mano.
37Jeho semeno bude trvať na veky a jeho trón predo mnou jako slnce.
37Kakor luna bode stanoviten vekomaj. In priča v nebeških višavah je zvesta. (Sela.)
38Jako mesiac bude pevne stáť na veky a jako svedok na oblohe verný. Sélah.
38Ti pa si zavrgel in zaničeval, razsrdil si se zoper maziljenca svojega.
39Ale ty si ho zavrhol a opovrhol si ním a rozhneval si sa na svojho pomazaného.
39Zaničeval si hlapca svojega zavezo, oskrunil in vrgel na tla venec njegov.
40Zavrhol si smluvu so svojím služobníkom; poškvrnil si jeho korunu hodiac ju na zem.
40Podrl si vse ograje njegove, trdnjave njegove si izpostavil razdoru.
41Rozboril si všetky jeho ohrady; jeho pevnosti si obrátil na rumy.
41Plenili so ga vsi mimohodeči, v zasmeh je dan sosedom svojim.
42Olupujú ho všetci, ktorí idú tade cestou; je potupou svojim súsedom.
42Povzdignil si zatiralcev njegovih desnico, veselje napravil vsem sovražnikom njegovim.
43Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov; dal si to, aby sa radovali všetci jeho nepriatelia.
43Skrhal si tudi meča njegovega ostrino in mu nisi dal zmagati v vojski.
44Áno, odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji.
44Storil si, da je minila bleščoba njegova, in prestol njegov si zvrnil na tla.
45Učinil si prietrž jeho lesku a jeho trón si vrhol na zem.
45Okrajšal si dni mladosti njegove, pokril si ga s sramoto. (Sela.)
46Ukrátil si dni jeho mladosti; odial si ho hanbou. Sélah.
46Doklej, GOSPOD, boš li se skrival vekomaj? gorela bo kakor ogenj jeza tvoja?
47Až do kedy, Hospodine? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navždy bude horieť tvoja prchlivosť ako oheň?
47Spomni se me – kako sem kratkih dni! Za kako ničevost si ustvaril vse otroke človeške!
48Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka?
48Kateri mož je, ki živi in ne bo videl smrti, ki zavaruje dušo svojo zoper oblast groba? (Sela.)
49Kde ktorý človek by žil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah.
49Kje so, o Gospod, milosti tvoje nekdanje, ki si jih prisegel Davidu v zvestobi svoji?
50Kde je tvoja drievna rôzna milosť, Pane, ktorú si prisahal Dávidovi vo svojej pravde?
50Spomni se, Gospod, sramote hlapcev svojih, da nosim v prsih svojih zasramovanje vseh teh mnogih ljudstev,
51Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich služobníkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov,
51s katerim so sramotili sovražniki tvoji, GOSPOD, s katerim so sramotili maziljenca tvojega stopinje. —Slava GOSPODU vekomaj! Amen in Amen! Knjiga četrta.
52ako potupujú tvoji nepriatelia, Hospodine, ako potupujú šľapaje tvojho pomazaného.
52Slava GOSPODU vekomaj! Amen in Amen! Knjiga četrta.
53Nech je požehnaný Hospodin na veky. Ameň, ameň.