¹Ten, kto býva v skrýši Najvyššieho, bude nocovať v tôni Všemohúceho.

¹Kdor stanuje v zavetju Najvišjega, bo počival v senci Vsemogočnega.

²Poviem Hospodinovi: Moje útočište a môj hrad, môj Bôh, na ktorého sa nadejem.

²Zato pravim GOSPODU: Pribežališče si moje in grad moj, Bog moj, v katerega upam.

³Lebo on ťa vytrhne z osídla lovca, zo zhubnej nákazy morovej.

³Kajti on te bo rešil iz zanke ptičarjeve in kuge pogubne.

⁴Prikryje ťa svojimi brky, a utečieš sa pod jeho krýdla. Jeho pravda je štítom a paväzou.

⁴S perutjo svojo te pokrije, in pod krili njegovimi ti bo zavetje, ščit in bran je resnica njegova.

⁵Nebudeš sa báť nočného strachu ani strely, ktorá letí vodne;

⁵Ne boj se nočnega strahu, ne pšice, ki šviga po dnevi,

⁶nebudeš sa báť moru, ktorý sa vlečie v mrákote, ani nákazy, ktorá pustoší o poludní.

⁶ne pogube, ki lazi v temi, ne kuge, ki razsaja opoldne.

⁷Padne ich po tvojom boku tisíc a desať tisíc po tvojej pravici, ale k tebe sa to nepriblíži.

⁷Pade jih ob strani tvoji tisoč in desetkrat tisoč na desnici tvoji, a k tebi se ne približa.

⁸Len svojimi očima sa podívaš na to a uvidíš odplatu bezbožných.

⁸Samo z očmi svojimi boš to gledal in videl povračilo brezbožnikov.

⁹Pretože hovoríš: Ty si, Hospodine, moje útočište, a že si Najvyššieho učinil svojím príbytkom,

⁹Ker si rekel: Ti, GOSPOD, si pribežališče moje, Najvišjega si postavil za prebivališče svoje,

¹⁰neprihodí sa ti nič zlého, ani sa nijaký úder nepriblíži tvojmu stánu.

¹⁰ne zadene te nesreča nobena in šiba se ne približa šatoru tvojemu.

¹¹Lebo prikázal svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali na všetkých tvojich cestách.

¹¹Zakaj angelom svojim zapove zate, da te hranijo po vseh potih tvojih.

¹²Na rukách ťa ponesú, aby si si neuderil svojej nohy o kameň.

¹²Na rokah te bodo nosili, da ne zadeneš z nogo svojo ob kamen.

¹³Stupíš na leva a na jedovatého hada, pošliapeš ľvíča a draka.

¹³Po divjem levu boš hodil in po kači, teptal boš leva mladiča in zmaja.

¹⁴Pretože sa láskou vinie ku mne, vyslobodím ho; vyvýšim ho, lebo zná moje meno, hovorí Bôh.

¹⁴Ker mi je vdan v ljubezni, pravi Bog, ga hočem oteti; na varno ga postavim, ker pozna ime moje.

¹⁵Bude volať na mňa, a ohlásim sa mu. Ja budem, s ním v jeho súžení, vytrhnem ho a oslávim ho.

¹⁵Kadar me zakliče, ga uslišim, na strani mu bodem v stiski; rešim ga in počastim.Nasitim ga z dolgostjo življenja in storim, da z veseljem gleda zveličanje moje.

¹⁶Nasýtim ho dlhosťou dní a dám mu vidieť svoje spasenie.

¹⁶Nasitim ga z dolgostjo življenja in storim, da z veseljem gleda zveličanje moje.