1Poďte, plesajme Hospodinovi! Pokrikujme s radosťou skale svojho spasenia!
1Pridite, veselo pevajmo GOSPODU, ukajmo skali zveličanja svojega!
2Predídime jeho tvár s chválou! Pokrikujme mu radostne žalmy!
2Pojdimo pred obličje njegovo s hvalo, psalme pojoč mu ukajmo.
3Lebo Hospodin je silný Bôh veľký a veľký Kráľ nad všetkými bohmi,
3Zakaj velik Bog mogočni je GOSPOD in velik kralj nad vse bogove.
4v ktorého ruke sú nevystihlé hlbiny zeme, a končiare vrchov sú jeho.
4V roki njegovi so podstave zemlje in v njegovi oblasti višine gorá.
5Jeho je more, a on ho učinil, i sušinu sformovaly jeho ruky.
5Njegovo je morje, on ga je naredil, in suho zemljo so ustvarile roke njegove.
6Poďte, klaňajme sa a padnime na kolená, kľakajme pred Hospodinom, svojím učiniteľom.
6Pridite, priklonimo se in padimo na tla, pripognimo kolena pred GOSPODOM, ki nas je ustvaril!
7Lebo on je náš Bôh, a my sme ľud jeho pastvy, sme stádom jeho ruky. Dnes, ak počujete jeho hlas,
7Zakaj on je Bog naš, mi pa ljudstvo paše njegove in čreda vodbe njegove. Danes če slišite glas njegov,
8nezatvrdzujte svojho srdca jako v Meríbe, jako v deň pokušenia na púšti,
8nikar ne zakrknite srca svojega kakor v prepiru [Hebr. v Meribi.], kakor ob dnevi izkušnjave [Hebr. Masa.] v puščavi,
9kde ma pokúšali vaši otcovia; zkúsili ma aj videli moje dielo.
9ko so me izkušali očetje vaši; izkušnjo so mi napravili, dasi so videli dela moja.
10Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest,
10Štirideset let sem imel težave s tistim rodom in sem rekel: Ljudstvo je srca tavajočega. A oni niso spoznali potov mojih.Zatorej sem prisegel v jezi svoji: Nikakor ne pridejo v pokoj moj!
11takže som konečne prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku.
11Zatorej sem prisegel v jezi svoji: Nikakor ne pridejo v pokoj moj!