1Moja duša si oškliví môj život. A už akokoľvek, zanechám na sebe svoju žiaľbu; budem hovoriť v horkosti svojej duše.
1ESTA mi alma aburrida de mi vida: Daré yo suelta á mi queja sobre mí, Hablaré con amargura de mi alma.
2Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš?
2Diré á Dios: no me condenes; Hazme entender por qué pleiteas conmigo.
3Či ti je to dobré, že utiskuješ, že opovrhuješ prácnym dielom svojich rúk a svietiš na radu bezbožných?
3¿Parécete bien que oprimas, Que deseches la obra de tus manos, Y que resplandezcas sobre el consejo de los impíos?
4Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smrteľný človek?
4¿Tienes tú ojos de carne? ¿Ves tú como ve el hombre?
5Či sú tvoje dni jako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky jako dni muža,
5¿Son tus días como los días del hombre, O tus años como los tiempos humanos,
6že vyhľadávaš moju neprávosť a pýtaš sa na môj hriech?
6Para que inquieras mi iniquidad, Y busques mi pecado,
7Napriek tomu, že vieš, že nie som bezbožný, a že nieto nikoho, kto by vytrhnul z tvojej ruky.
7Sobre saber tú que no soy impío, Y que no hay quien de tu mano libre?
8Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ!
8Tus manos me formaron y me compusieron Todo en contorno: ¿y así me deshaces?
9Pamätaj, prosím, že si ma učinil ako blato a že ma zase navrátiš do prachu!
9Acuérdate ahora que como á lodo me diste forma: ¿Y en polvo me has de tornar?
10Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr?
10¿No me fundiste como leche, Y como un queso me cuajaste?
11Priodial si ma kožou a mäsom a pospletal si ma kosťami a žilami.
11Vestísteme de piel y carne, Y cubrísteme de huesos y nervios.
12Daroval si mi život a učinil si so mnou milosť: tvoj starostlivý dozor ostríhal môjho ducha.
12Vida y misericordia me concediste, Y tu visitación guardó mi espíritu.
13Ale toto si skryl vo svojom srdci; viem, že je to u teba:
13Y estas cosas tienes guardadas en tu corazón; Yo sé que esto está cerca de ti.
14ak zhreším, spozoruješ ma, a neoprostíš ma mojej neprávosti.
14Si pequé, tú me has observado, Y no me limpias de mi iniquidad.
15Keby som spáchal bezbožnosť, beda mi, a jestli som spravedlivý, nepozdvihnem svojej hlavy, sýty potupy a vidiac svoje trápenie.
15Si fuere malo, ay de mí! Y si fuere justo, no levantaré mi cabeza, Estando harto de deshonra, Y de verme afligido.
16A keď sa pozdvihne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš predivne so mnou zaobchodiť;
16Y subirá de punto, pues me cazas como á león, Y tornas á hacer en mí maravillas.
17obnovíš svojich svedkov proti mne a rozmnožíš u mňa svoju nevoľu; vyšleš čatu za čatou, a vojsko bude u mňa.
17Renuevas contra mí tus plagas, Y aumentas conmigo tu furor, Remudándose sobre mí ejércitos.
18Prečo si ma tedy vyviedol zo života matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko;
18¿Por qué me sacaste de la matriz? Habría yo espirado, y no me vieran ojos.
19bol by som, ako keby ma nebolo nikdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu.
19Fuera, como si nunca hubiera sido, Llevado desde el vientre á la sepultura.
20Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,
20¿No son mis días poca cosa? Cesa pues, y déjame, para que me conforte un poco.
21prv ako pojdem, a viacej sa nevrátim, do zeme tmy a tône smrti,
21Antes que vaya para no volver, A la tierra de tinieblas y de sombra de muerte;
22do zeme hustej tmy jako mrak tône smrti, kde nieto nijakého poriadku, ta, kde je svetlosť ako mrak.
22Tierra de oscuridad, lóbrega Como sombra de muerte, sin orden, Y que aparece como la oscuridad misma.