1Zase odpovedal Job a riekol:
1Y RESPONDIO Job, y dijo:
2Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?
2Ciertamente yo conozco que es así: ¿Y cómo se justificará el hombre con Dios?
3Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.
3Si quisiere contender con él, No le podrá responder á una cosa de mil.
4Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!
4El es sabio de corazón, y poderoso en fortaleza, ¿Quién se endureció contra él, y quedó en paz?
5On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;
5Que arranca los montes con su furor, Y no conocen quién los trastornó:
6ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;
6Que remueve la tierra de su lugar, Y hace temblar sus columnas:
7ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;
7Que manda al sol, y no sale; Y sella las estrellas:
8ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;
8El que extiende solo los cielos, Y anda sobre las alturas de la mar:
9ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;
9El que hizo el Arcturo, y el Orión, y las Pléyadas, Y los lugares secretos del mediodía:
10ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.
10El que hace cosas grandes é incomprensibles, Y maravillosas, sin número.
11Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.
11He aquí que él pasará delante de mí, y yo no lo veré; Y pasará, y no lo entenderé.
12Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?
12He aquí, arrebatará; ¿quién le hará restituir? ¿Quién le dirá, Qué haces?
13Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.
13Dios no tornará atrás su ira, Y debajo de él se encorvan los que ayudan á los soberbios.
14A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!
14¿Cuánto menos le responderé yo, Y hablaré con él palabras estudiadas?
15Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.
15Que aunque fuese yo justo, no responderé; Antes habré de rogar á mi juez.
16Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,
16Que si yo le invocase, y él me respondiese, Aun no creeré que haya escuchado mi voz.
17on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.
17Porque me ha quebrado con tempestad, Y ha aumentado mis heridas sin causa.
18Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.
18No me ha concedido que tome mi aliento; Mas hame hartado de amarguras.
19Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?
19Si habláremos de su potencia, fuerte por cierto es; Si de juicio, ¿quién me emplazará?
20Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.
20Si yo me justificare, me condenará mi boca; Si me dijere perfecto, esto me hará inicuo.
21Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.
21Bien que yo fuese íntegro, no conozco mi alma: Reprocharé mi vida.
22Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.
22Una cosa resta que yo diga: Al perfecto y al impío él los consume.
23Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.
23Si azote mata de presto, Ríese de la prueba de los inocentes.
24Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?
24La tierra es entregada en manos de los impíos, Y él cubre el rostro de sus jueces. Si no es él, ¿quién es? ¿dónde está?
25A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.
25Mis días han sido más ligeros que un correo; Huyeron, y no vieron el bien.
26Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.
26Pasaron cual navíos veloces: Como el águila que se arroja á la comida.
27Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;
27Si digo: Olvidaré mi queja, Dejaré mi aburrimiento, y esforzaréme:
28obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.
28Contúrbanme todos mis trabajos; Sé que no me darás por libre.
29Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!
29Yo soy impío, ¿Para qué trabajaré en vano?
30Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,
30Aunque me lave con aguas de nieve, Y limpie mis manos con la misma limpieza,
31i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.
31Aun me hundirás en el hoyo, Y mis propios vestidos me abominarán.
32Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.
32Porque no es hombre como yo, para que yo le responda, Y vengamos juntamente á juicio.
33Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.
33No hay entre nosotros árbitro Que ponga su mano sobre nosotros ambos.
34Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,
34Quite de sobre mí su vara, Y su terror no me espante.
35vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.
35Entonces hablaré, y no le temeré: Porque así no estoy en mí mismo.