Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

Job

11

1Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
1Y RESPONDIO Sophar Naamathita, y dijo:
2Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravedlivý.
2¿Las muchas palabras no han de tener respuesta? ¿Y el hombre parlero será justificado?
3Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil,
3¿Harán tus falacias callar á los hombres? ¿Y harás escarnio, y no habrá quien te avergüence?
4a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach.
4Tú dices: Mi conversar es puro, Y yo soy limpio delante de tus ojos.
5Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty!
5Mas ­oh quién diera que Dios hablara, Y abriera sus labios contigo,
6Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.
6Y que te declarara los arcanos de la sabiduría, Que son de doble valor que la hacienda! Conocerías entonces que Dios te ha castigado menos que tu iniquidad merece.
7Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?
7¿Alcanzarás tú el rastro de Dios? ¿Llegarás tú á la perfección del Todopoderoso?
8Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?
8Es más alto que los cielos: ¿qué harás? Es más profundo que el infierno: ¿cómo lo conocerás?
9Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. -
9Su dimensión es más larga que la tierra, Y más ancha que la mar.
10Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?
10Si cortare, ó encerrare, O juntare, ¿quién podrá contrarrestarle?
11Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by?
11Porque él conoce á los hombres vanos: Ve asimismo la iniquidad, ¿y no hará caso?
12A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! .
12El hombre vano se hará entendido, Aunque nazca como el pollino del asno montés.
13Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu,
13Si tú apercibieres tu corazón, Y extendieres á él tus manos;
14- jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť -
14Si alguna iniquidad hubiere en tu mano, y la echares de ti, Y no consintieres que more maldad en tus habitaciones;
15áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť;
15Entonces levantarás tu rostro limpio de mancha, Y serás fuerte y no temerás:
16lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly,
16Y olvidarás tu trabajo, O te acordarás de él como de aguas que pasaron:
17a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno.
17Y en mitad de la siesta se levantará bonanza; Resplandecerás, y serás como la mañana:
18A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne
18Y confiarás, que habrá esperanza; Y cavarás, y dormirás seguro:
19a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár.
19Y te acostarás, y no habrá quien te espante: Y muchos te rogarán.
20Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.
20Mas los ojos de los malos se consumirán, Y no tendrán refugio; Y su esperanza será agonía del alma.