1Zase odpovedal Job a riekol:
1Y RESPONDIO Job, y dijo:
2Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.
2Muchas veces he oído cosas como estas: Consoladores molestos sois todos vosotros.
3Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?
3¿Tendrán fin las palabras ventosas? O ¿qué te animará á responder?
4I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!
4También yo hablaría como vosotros. Ojalá vuestra alma estuviera en lugar de la mía, Que yo os tendría compañía en las palabras, Y sobre vosotros movería mi cabeza.
5Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -
5Mas yo os alentaría con mis palabras, Y la consolación de mis labios apaciguaría el dolor vuestro.
6Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?
6Si hablo, mi dolor no cesa; Y si dejo de hablar, no se aparta de mí.
7Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu
7Empero ahora me ha fatigado: Has tú asolado toda mi compañía.
8a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.
8Tú me has arrugado; testigo es mi flacura, Que se levanta contra mí para testificar en mi rostro.
9Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
9Su furor me destrizó, y me ha sido contrario: Crujió sus dientes contra mí; Contra mí aguzó sus ojos mi enemigo.
10Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
10Abrieron contra mí su boca; Hirieron mis mejillas con afrenta; Contra mí se juntaron todos.
11Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.
11Hame entregado Dios al mentiroso, Y en las manos de los impíos me hizo estremecer.
12Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.
12Próspero estaba, y desmenuzóme: Y arrebatóme por la cerviz, y despedazóme, Y púsome por blanco suyo.
13Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.
13Cercáronme sus flecheros, Partió mis riñones, y no perdonó: Mi hiel derramó por tierra.
14Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.
14Quebrantóme de quebranto sobre quebranto; Corrió contra mí como un gigante.
15Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.
15Yo cosí saco sobre mi piel, Y cargué mi cabeza de polvo.
16Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.
16Mi rostro está enlodado con lloro, Y mis párpados entenebrecidos:
17Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.
17A pesar de no haber iniquidad en mis manos, Y de haber sido mi oración pura.
18Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!
18Oh tierra! no cubras mi sangre, Y no haya lugar á mi clamor.
19I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.
19Mas he aquí que en los cielos está mi testigo, Y mi testimonio en las alturas.
20Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.
20Disputadores son mis amigos: Mas á Dios destilarán mis ojos.
21Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!
21Ojalá pudiese disputar el hombre con Dios, Como con su prójimo!
22Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.
22Mas los años contados vendrán, Y yo iré el camino por donde no volveré.