1Môj duch je rozrušený; moje dni hasnú; zbývajú mi hroby.
1MI ALIENTO está corrompido, acórtanse mis días, Y me está aparejado el sepulcro.
2Je isté, že je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní!
2No hay conmigo sino escarnecedores, En cuya acrimonia se detienen mis ojos.
3Nože polož záloh; zaruč sa u seba za mňa! Lebo veď kde kto iný uderí do mojej ruky!
3Pon ahora, dame fianza para litigar contigo: ¿Quién tocará ahora mi mano?
4Pretože si prikryl ich srdce, aby nerozumeli, preto ich ani nepovýšiš.
4Porque á éstos has tú escondido su corazón de inteligencia: Por tanto, no los ensalzarás.
5Kto za podiel oznámi blížnych, toho synov oči sa zatmejú.
5El que denuncia lisonjas á sus prójimos, Los ojos de sus hijos desfallezcan.
6Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári.
6El me ha puesto por parábola de pueblos, Y delante de ellos he sido como tamboril.
7Moje oko zoslablo od žiaľu, a všetky moje údy sú podobné tôni.
7Y mis ojos se oscurecieron de desabrimiento, Y mis pensamientos todos son como sombra.
8Statoční ľudia priami sa hrozia nad tým, a nevinný sa poburuje nad pokrytcom.
8Los rectos se maravillarán de esto, Y el inocente se levantará contra el hipócrita.
9Avšak spravedlivý sa bude držať svojej cesty, a ten, kto je čistých rúk, priberie sily.
9No obstante, proseguirá el justo su camino, Y el limpio de manos aumentará la fuerza.
10Ale i vy všetci sa vráťte a nože poďte! Lež nenajdem medzi vami múdreho.
10Mas volved todos vosotros, y venid ahora, Que no hallaré entre vosotros sabio.
11Moje dni sa pominuly; moje úmysly sú roztrhané, dedičstvá môjho srdca.
11Pasáronse mis días, fueron arrancados mis pensamientos, Los designios de mi corazón.
12Noc mi obracajú na deň, a zase vraj svetlo je blízko tmy.
12Pusieron la noche por día, Y la luz se acorta delante de las tinieblas.
13I keby som niečo očakával, jednako bude hrob mojím domom; vo tme si usteliem svoju ložu.
13Si yo espero, el sepulcro es mi casa: Haré mi cama en las tinieblas.
14Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom.
14A la huesa tengo dicho: Mi padre eres tú; A los gusanos: Mi madre y mi hermana.
15Kde je tedy moje očakávanie? A čo do môjho očakávania, kto kedy ho uvidí?
15¿Dónde pues estará ahora mi esperanza? Y mi esperanza ¿quién la verá?
16Všetko to sostúpi k závorám hrobu, akže všetko spolu spočíva na prachu.
16A los rincones de la huesa descenderán, Y juntamente descansarán en el polvo.