Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

Job

23

1A Job odpovedal a riekol:
1Y RESPONDIO Job, y dijo:
2Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťažší nad moje vzdychanie.
2Hoy también hablaré con amargura; Que es más grave mi llaga que mi gemido.
3Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho prestol.
3Quién me diera el saber dónde hallar á Dios! Yo iría hasta su silla.
4Predložil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi.
4Ordenaría juicio delante de él, Y henchiría mi boca de argumentos.
5Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol.
5Yo sabría lo que él me respondería, Y entendería lo que me dijese.
6Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul.
6¿Pleitearía conmigo con grandeza de fuerza? No: antes él la pondría en mí.
7Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navždy by som uniknul svojmu sudcovi.
7Allí el justo razonaría con él: Y escaparía para siempre de mi juez.
8Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho.
8He aquí yo iré al oriente, y no lo hallaré; Y al occidente, y no lo percibiré:
9naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho.
9Si al norte él obrare, yo no lo veré; Al mediodía se esconderá, y no lo veré.
10Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato.
10Mas él conoció mi camino: Probaráme, y saldré como oro.
11Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa
11Mis pies tomaron su rastro; Guardé su camino, y no me aparté.
12ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst.
12Del mandamiento de sus labios nunca me separé; Guardé las palabras de su boca más que mi comida.
13Ale keď on trvá na jednom, ktože ho odvráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní.
13Empero si él se determina en una cosa, ¿quién lo apartará? Su alma deseó, é hizo.
14A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom.
14El pues acabará lo que ha determinado de mí: Y muchas cosas como estas hay en él.
15Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním.
15Por lo cual yo me espanto en su presencia: Consideraré, y temerélo.
16A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil.
16Dios ha enervado mi corazón, Y hame turbado el Omnipotente.
17Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.
17¿Por qué no fuí yo cortado delante de las tinieblas, Y cubrió con oscuridad mi rostro?