Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

Job

24

1Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dní?
1PUESTO que no son ocultos los tiempos al Todopoderoso, ¿Por qué los que le conocen no ven sus días?
2Bezbožníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú.
2Traspasan los términos, Roban los ganados, y apaciéntanlos.
3Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy.
3Llévanse el asno de los huérfanos; Prenden el buey de la viuda.
4Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna.
4Hacen apartar del camino á los menesterosos: Y todos los pobres de la tierra se esconden.
5Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti.
5He aquí, como asnos monteses en el desierto, Salen á su obra madrugando para robar; El desierto es mantenimiento de sus hijos.
6Na poli žnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezbožníka.
6En el campo siegan su pasto, Y los impíos vendimian la viña ajena.
7Nahí nocujú, bez rúcha, a nieto prikrytia na zime.
7Al desnudo hacen dormir sin ropa, Y que en el frío no tenga cobertura.
8Moknú od dažďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu.
8Con las avenidas de los montes se mojan, Y abrazan las peñas sin tener abrigo.
9Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu,
9Quitan el pecho á los huérfanos, Y de sobre el pobre toman la prenda.
10takže musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy.
10Al desnudo hacen andar sin vestido, Y á los hambrientos quitan los hacecillos.
11Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní.
11De dentro de sus paredes exprimen el aceite, Pisan los lagares, y mueren de sed.
12Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrže.
12De la ciudad gimen los hombres, Y claman las almas de los heridos de muerte: Mas Dios no puso estorbo.
13Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.
13Ellos son los que, rebeldes á la luz, Nunca conocieron sus caminos, Ni estuvieron en sus veredas.
14Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej.
14A la luz se levanta el matador, mata al pobre y al necesitado, Y de noche es como ladrón.
15A oko cudzoložníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár.
15El ojo del adúltero está aguardando la noche, Diciendo: No me verá nadie: Y esconde su rostro.
16Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla.
16En las tinieblas minan las casas, Que de día para sí señalaron; No conocen la luz.
17Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretože znajú hrôzy temna smrti.
17Porque la mañana es á todos ellos como sombra de muerte; Si son conocidos, terrores de sombra de muerte los toman.
18Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc.
18Son instables más que la superficie de las aguas; Su porción es maldita en la tierra; No andarán por el camino de las viñas.
19Jako sucho i horúco pohlcujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia.
19La sequía y el calor arrebatan las aguas de la nieve; Y el sepulcro á los pecadores.
20Zabudne ho život matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom,
20Olvidaráse de ellos el seno materno; de ellos sentirán los gusanos dulzura; Nunca más habrá de ellos memoria, Y como un árbol serán los impíos quebrantados.
21ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého.
21A la mujer estéril que no paría, afligió; Y á la viuda nunca hizo bien.
22A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v život.
22Mas á los fuertes adelantó con su poder: Levantóse, y no se da por segura la vida.
23Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty.
23Le dieron á crédito, y se afirmó: Sus ojos están sobre los caminos de ellos.
24Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu.
24Fueron ensalzados por un poco, mas desaparecen, Y son abatidos como cada cual: serán encerrados, Y cortados como cabezas de espigas.
25A jestli nie je tak, kde kto mi dokáže, že som luhal? A nech obráti moju reč na nič!
25Y si no, ¿quién me desmentirá ahora, O reducirá á nada mis palabras?