1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
1Y REASUMIO Job su discurso, y dijo:
2Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu,
2Vive Dios, el cual ha apartado mi causa, Y el Omnipotente, que amargó el alma mía,
3že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách,
3Que todo el tiempo que mi alma estuviere en mí, Y hubiere hálito de Dios en mis narices,
4nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti.
4Mis labios no hablarán iniquidad, Ni mi lengua pronunciará engaño.
5To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu.
5Nunca tal acontezca que yo os justifique: Hasta morir no quitaré de mí mi integridad.
6Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní.
6Mi justicia tengo asida, y no la cederé: No me reprochará mi corazón en el tiempo de mi vida.
7Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník.
7Sea como el impío mi enemigo, Y como el inicuo mi adversario.
8Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu?
8Porque ¿cuál es la esperanza del hipócrita, por mucho que hubiere robado, Cuando Dios arrebatare su alma?
9Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť?
9¿Oirá Dios su clamor Cuando la tribulación sobre él viniere?
10Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času?
10¿Deleitaráse en el Omnipotente? ¿Invocará á Dios en todo tiempo?
11Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím.
11Yo os enseñaré en orden á la mano de Dios: No esconderé lo que hay para con el Omnipotente.
12Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť?
12He aquí que todos vosotros lo habéis visto: ¿Por qué pues os desvanecéis con fantasía?
13To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho.
13Esta es para con Dios la suerte del hombre impío, Y la herencia que los violentos han de recibir del Omnipotente.
14Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba.
14Si sus hijos fueren multiplicados, serán para el cuchillo; Y sus pequeños no se hartarán de pan;
15Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať.
15Los que le quedaren, en muerte serán sepultados; Y no llorarán sus viudas.
16Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata,
16Si amontonare plata como polvo, Y si preparare ropa como lodo;
17nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný.
17Habrála él preparado, mas el justo se vestirá, Y el inocente repartirá la plata.
18Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik.
18Edificó su casa como la polilla, Y cual cabaña que el guarda hizo.
19Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho!
19El rico dormirá, mas no será recogido: Abrirá sus ojos, mas él no será.
20Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci.
20Asirán de él terrores como aguas: Torbellino lo arrebatará de noche.
21Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta.
21Lo antecogerá el solano, y partirá; Y tempestad lo arrebatará del lugar suyo.
22Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť.
22Dios pues descargará sobre él, y no perdonará: Hará él por huir de su mano.
23Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.
23Batirán sus manos sobre él, Y desde su lugar le silbarán.