Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

Job

29

1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
1Y VOLVIO Job á tomar su propósito, y dijo:
2Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!
2Quién me tornase como en los meses pasados, Como en los días que Dios me guardaba,
3Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!
3Cuando hacía resplandecer su candela sobre mi cabeza, A la luz de la cual yo caminaba en la oscuridad;
4Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;
4Como fué en los días de mi mocedad, Cuando el secreto de Dios estaba en mi tienda;
5kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;
5Cuando aún el Omnipotente estaba conmigo, Y mis hijos alrededor de mi;
6kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;
6Cuando lavaba yo mis caminos con manteca, Y la piedra me derramaba ríos de aceite!
7keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!
7Cuando salía á la puerta á juicio, Y en la plaza hacía preparar mi asiento,
8Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.
8Los mozos me veían, y se escondían; Y los viejos se levantaban, y estaban en pie;
9Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;
9Los príncipes detenían sus palabras, Ponían la mano sobre su boca;
10hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.
10La voz de los principales se ocultaba, Y su lengua se pegaba á su paladar:
11Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.
11Cuando los oídos que me oían, me llamaban bienaventurado, Y los ojos que me veían, me daban testimonio:
12Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.
12Porque libraba al pobre que gritaba, Y al huérfano que carecía de ayudador.
13Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.
13La bendición del que se iba á perder venía sobre mí; Y al corazón de la viuda daba alegría.
14Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.
14Vestíame de justicia, y ella me vestía como un manto; Y mi toca era juicio.
15Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.
15Yo era ojos al ciego, Y pies al cojo.
16Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.
16A los menesterosos era padre; Y de la causa que no entendía, me informaba con diligencia:
17Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.
17Y quebraba los colmillos del inicuo, Y de sus dientes hacía soltar la presa.
18A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.
18Y decía yo: En mi nido moriré, Y como arena multiplicaré días.
19Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.
19Mi raíz estaba abierta junto á las aguas, Y en mis ramas permanecía el rocío.
20Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.
20Mi honra se renovaba en mí, Y mi arco se corroboraba en mi mano.
21Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.
21Oíanme, y esperaban; Y callaban á mi consejo.
22Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;
22Tras mi palabra no replicaban, Y mi razón destilaba sobre ellos.
23očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.
23Y esperábanme como á la lluvia, Y abrían su boca como á la lluvia tardía.
24Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.
24Si me reía con ellos, no lo creían: Y no abatían la luz de mi rostro.
25Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.
25Calificaba yo el camino de ellos, y sentábame en cabecera; Y moraba como rey en el ejército, Como el que consuela llorosos.