1Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.
1Y CESARON estos tres varones de responder á Job, por cuanto él era justo en sus ojos.
2Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.
2Entonces Eliú hijo de Barachêl, Bucita, de la familia de Ram, se enojó con furor contra Job: enojóse con furor, por cuanto justificaba su vida más que á Dios.
3I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.
3Enojóse asimismo con furor contra sus tres amigos, porque no hallaban qué responder, aunque habían condenado á Job.
4A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.
4Y Eliú había esperado á Job en la disputa, porque eran más viejos de días que él.
5A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.
5Empero viendo Eliú que no había respuesta en la boca de aquelllos tres varones, su furor se encendió.
6A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,
6Y respondió Eliú hijo de Barachêl, Buzita, y dijo: Yo soy menor de días y vosotros viejos; He tenido por tanto miedo, y temido declararos mi opinión.
7a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.
7Yo decía: Los días hablarán, Y la muchedumbre de años declarará sabiduría.
8Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.
8Ciertamente espíritu hay en el hombre, E inspiración del Omnipotente los hace que entiendan.
9Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.
9No los grandes son los sabios, Ni los viejos entienden el derecho.
10Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!
10Por tanto yo dije: Escuchadme; Declararé yo también mi sabiduría.
11Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.
11He aquí yo he esperado á vuestras razones, He escuchado vuestros argumentos, En tanto que buscabais palabras.
12A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.
12Os he pues prestado atención, Y he aquí que no hay de vosotros quien redarguya á Job, Y responda á sus razones.
13Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!
13Porque no digáis: Nosotros hemos hallado sabiduría: Lanzólo Dios, no el hombre.
14Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.
14Ahora bien, Job no enderezó á mí sus palabras, Ni yo le responderé con vuestras razones.
15Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.
15Espantáronse, no respondieron más; Fuéronseles los razonamientos.
16A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?
16Yo pues he esperado, porque no hablaban, Antes pararon, y no respondieron más.
17Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.
17Por eso yo también responderé mi parte, También yo declararé mi juicio.
18Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.
18Porque lleno estoy de palabras, Y el espíritu de mi vientre me constriñe.
19Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.
19De cierto mi vientre está como el vino que no tiene respiradero, Y se rompe como odres nuevos.
20Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.
20Hablaré pues y respiraré; Abriré mis labios, y responderé.
21Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.
21No haré ahora acepción de personas, Ni usaré con hombre de lisonjeros títulos.
22Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!
22Porque no sé hablar lisonjas: De otra manera en breve mi Hacedor me consuma.