1Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta.
1A ESTO también se espanta mi corazón, Y salta de su lugar.
2Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!
2Oid atentamente su voz terrible, y el sonido que sale de su boca.
3Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme.
3Debajo de todos los cielos lo dirige, Y su luz hasta los fines de la tierra.
4Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas.
4Después de ella bramará el sonido, Tronará él con la voz de su magnificencia; Y aunque sea oída su voz, no los detiene.
5Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.
5Tronará Dios maravillosamente con su voz; El hace grandes cosas, que nosotros no entendemos.
6Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.
6Porque á la nieve dice: Desciende á la tierra; También á la llovizna, Y á los aguaceros de su fortaleza.
7Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom.
7Así hace retirarse á todo hombre, Para que los hombres todos reconozcan su obra.
8A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch.
8La bestia se entrará en su escondrijo, Y estaráse en sus moradas.
9Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.
9Del mediodía viene el torbellino, Y el frío de los vientos del norte.
10Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.
10Por el soplo de Dios se da el hielo, Y las anchas aguas son constreñidas.
11Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla,
11Regando también llega á disipar la densa nube, Y con su luz esparce la niebla.
12ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme,
12Asimismo por sus designios se revuelven las nubes en derredor, Para hacer sobre la haz del mundo, En la tierra, lo que él les mandara.
13buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.
13Unas veces por azote, otras pos causa de su tierra, Otras por misericordia las hará parecer.
14Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha!
14Escucha esto, Job; Repósate, y considera las maravillas de Dios.
15Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku?
15¿Supiste tú cuándo Dios las ponía en concierto, Y hacía levantar la luz de su nube?
16Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti?
16¿Has tú conocido las diferencias de las nubes, Las maravillas del Perfecto en sabiduría?
17Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia?
17¿Por qué están calientes tus vestidos Cuando se fija el viento del mediodía sobre la tierra?
18Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.
18¿Extendiste tú con él los cielos, Firmes como un espejo sólido?
19Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu.
19Muéstranos qué le hemos de decir; Porque nosotros no podemos componer las ideas á causa de las tinieblas.
20Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený?
20¿Será preciso contarle cuando yo hablaré? Por más que el hombre razone, quedará como abismado.
21A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich.
21He aquí aún: no se puede mirar la luz esplendente en los cielos, Luego que pasa el viento y los limpia,
22Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva.
22Viniendo de la parte del norte la dorada claridad. En Dios hay una majestad terrible.
23Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.
23El es Todopoderoso, al cual no alcanzamos, grande en potencia; Y en juicio y en multitud de justicia no afligirá.
24Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.
24Temerlo han por tanto los hombres: El no mira á los sabios de corazón.