Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

Job

39

1Či vieš čas rodenia kamzíkov? Pozoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia?
1(H39-4) ¿Sabes tú el tiempo en que paren las cabras monteses? ¿O miraste tú las ciervas cuando están pariendo?
2Či počítaš mesiace, ktoré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu,
2(H39-5) ¿Contaste tú los meses de su preñez, Y sabes el tiempo cuando han de parir?
3kedy sa skláňajú, rodia svoje mláďatá, odvrhujú svoje bolesti?
3(H39-6) Encórvanse, hacen salir sus hijos, Pasan sus dolores.
4Ich mladé silnejú; rastú na poli; vyjdú a viacej sa nevrátia.
4(H39-7) Sus hijos están sanos, crecen con el pasto: Salen y no vuelven á ellas.
5Kto pustil divého osla na slobodu, a sväzky toho divocha kto rozviazal?
5(H39-8) ¿Quién echó libre al asno montés, y quién soltó sus ataduras?
6Ktorému som dal pustinu za jeho dom a za jeho príbytky slanú zem?
6(H39-9) Al cual yo puse casa en la soledad, Y sus moradas en lugares estériles.
7Smeje sa lomozu mesta; nečuje povyku pohoniča.
7(H39-10) Búrlase de la multitud de la ciudad: No oye las voces del arriero.
8To, čo najde na vrchoch, je jeho pašou, a vyhľadáva všetko, čo je zelené.
8(H39-11) Lo oculto de los montes es su pasto, Y anda buscando todo lo que está verde.
9Či ti bude chcieť slúžiť jednorožec? Či bude nocovať pri tvojich jasliach?
9(H39-12) ¿Querrá el unicornio servirte á ti, Ni quedar á tu pesebre?
10Či pripriahneš jednorožca k brázde jeho povrazom? Či bude za tebou brániť údolia?
10(H39-13) ¿Atarás tú al unicornio con su coyunda para el surco? ¿Labrará los valles en pos de ti?
11Či sa spoľahneš na neho preto, že má veľkú silu, a zanecháš na neho svoju prácu?
11(H39-14) ¿Confiarás tú en él, por ser grande su fortaleza, Y le fiarás tu labor?
12Či mu budeš veriť, že svezie tvoje semeno a sprace tvoje humno?
12(H39-15) ¿Fiarás de él que te tornará tu simiente, Y que la allegará en tu era?
13Krýdlo pštrosov plesá. A istotne to nie je peruť ľútostného bociana ani perie!
13(H39-16) ¿Diste tú hermosas alas al pavo real, O alas y plumas al avestruz?
14Pretože zanechá zemi svoje vajcia a liahnuc hreje ich na prachu
14(H39-17) El cual desampara en la tierra sus huevos, Y sobre el polvo los calienta,
15a zabúda, že ich môže rozpučiť noha, alebo že ich môže zašliapať poľná zver.
15(H39-18) Y olvídase de que los pisará el pie, Y que los quebrará bestia del campo.
16Tvrde zaobchodí so svojimi mláďatami, jako keby neboly jeho, i keby jeho práca mala byť nadarmo, nestrachuje sa o ňu.
16(H39-19) Endurécese para con sus hijos, como si no fuesen suyos, No temiendo que su trabajo haya sido en vano:
17Pretože mu Bôh dal zabudnúť na múdrosť ani mu nedal podielu na rozumnosti.
17(H39-20) Porque le privó Dios de sabiduría, Y no le dió inteligencia.
18V taký čas, keď zatrepoce krýdlami na výšine, vysmeje sa koňovi i jeho jazdcovi.
18(H39-21) Luego que se levanta en alto, Búrlase del caballo y de su jinete.
19Či ty dáš koňovi silu? Či odeješ jeho šiju hrivou?
19(H39-22) ¿Diste tú al caballo la fortaleza? ¿Vestiste tú su cerviz de relincho?
20Či spôsobíš, že bude skákať sťa kobylka? Jeho nádherný frkot je strašný.
20(H39-23) ¿Le intimidarás tú como á alguna langosta? El resoplido de su nariz es formidable:
21Jeho nohy hrabú na doline, a plesá vo svojej sile; ide von v ústrety zbrani.
21(H39-24) Escarba la tierra, alégrase en su fuerza, Sale al encuentro de las armas:
22Smeje sa strachu ani sa neľaká ani neustúpi pred mečom,
22(H39-25) Hace burla del espanto, y no teme, Ni vuelve el rostro delante de la espada.
23hoci nad ním chreští túl, lesklá kopija a pika;
23(H39-26) Contra él suena la aljaba, El hierro de la lanza y de la pica:
24s hrmotom a s búrlivým hnevom hltá zem ani nepostojí s pokojom, lebo zavznel zvuk trúby.
24(H39-27) Y él con ímpetu y furor escarba la tierra, Sin importarle el sonido de la bocina;
25Kedykoľvek zatrúbi trúba, zarehoce, a zďaleka začuchá boj, hrmot kniežat a krik.
25(H39-28) Antes como que dice entre los clarines: ­Ea! Y desde lejos huele la batalla, el grito de los capitanes, y la vocería.
26Či je to z tvojho rozumu, že lieta jastrab, rozostrie svoje krýdla oproti juhu?
26(H39-29) ¿Vuela el gavilán por tu industria, Y extiende hacia el mediodía sus alas?
27Či na tvoj rozkaz vznáša sa orol a že na vysokom mieste kladie svoje hniezdo?
27(H39-30) ¿Se remonta el águila por tu mandamiento, Y pone en alto su nido?
28Prebýva na skale a hniezdi na výčnelku skaly, a to jako na hrade.
28(H39-31) Ella habita y está en la piedra, En la cumbre del peñasco y de la roca.
29Odtiaľ pátra po žrádle; jeho oči hľadia naďaleko.
29(H39-32) Desde allí acecha la comida: Sus ojos observan de muy lejos.
30A jeho mláďatá strebú krv. Kde sú nejakí pobití, tam je aj on.
30(H39-33) Sus pollos chupan la sangre: Y donde hubiere cadáveres, allí está.