1A Job odpovedal a riekol:
1Y RESPONDIO Job y dijo:
2Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!
2Oh si pesasen al justo mi queja y mi tormento, Y se alzasen igualmente en balanza!
3Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.
3Porque pesaría aquél más que la arena del mar: Y por tanto mis palabras son cortadas.
4Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne.
4Porque las saetas del Todopoderoso están en mí, Cuyo veneno bebe mi espíritu; Y terrores de Dios me combaten.
5Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?
5¿Acaso gime el asno montés junto á la hierba? ¿Muge el buey junto á su pasto?
6Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?
6¿Comeráse lo desabrido sin sal? ¿O habrá gusto en la clara del huevo?
7A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.
7Las cosas que mi alma no quería tocar, Por los dolores son mi comida.
8Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!
8Quién me diera que viniese mi petición, Y que Dios me otorgase lo que espero;
9Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!
9Y que pluguiera á Dios quebrantarme; Que soltara su mano, y me deshiciera!
10A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.
10Y sería aún mi consuelo, Si me asaltase con dolor sin dar más tregua, Que yo no he escondido las palabras del Santo.
11Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?
11¿Cuál es mi fortaleza para esperar aún? ¿Y cuál mi fin para dilatar mi vida?
12Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?
12¿Es mi fortaleza la de las piedras? ¿O mi carne, es de acero?
13Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.
13¿No me ayudo cuanto puedo, Y el poder me falta del todo?
14Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.
14El atribulado es consolado de su compañero: Mas hase abandonado el temor del Omnipotente.
15Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,
15Mis hermanos han mentido cual arroyo: Pasáronse como corrientes impetuosas,
16kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;
16Que están escondidas por la helada, Y encubiertas con nieve;
17v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.
17Que al tiempo del calor son deshechas, Y en calentándose, desaparecen de su lugar;
18Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.
18Apártanse de la senda de su rumbo, Van menguando y piérdense.
19Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!
19Miraron los caminantes de Temán, Los caminantes de Saba esperaron en ellas:
20Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!
20Mas fueron avergonzados por su esperanza; Porque vinieron hasta ellas, y halláronse confusos.
21Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.
21Ahora ciertamente como ellas sois vosotros: Que habéis visto el tormento, y teméis.
22Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa
22¿Os he dicho yo: Traedme, Y pagad por mí de vuestra hacienda;
23a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?
23Y libradme de la mano del opresor, Y redimidme del poder de los violentos?
24Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!
24Enseñadme, y yo callaré: Y hacedme entender en qué he errado.
25Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!
25Cuán fuertes son las palabras de rectitud! Mas ¿qué reprende el que reprende de vosotros?
26Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!
26¿Pensáis censurar palabras, Y los discursos de un desesperado, que son como el viento?
27Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.
27También os arrojáis sobre el huérfano, Y hacéis hoyo delante de vuestro amigo.
28A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.
28Ahora pues, si queréis, mirad en mí, Y ved si miento delante de vosotros.
29Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!
29Tornad ahora, y no haya iniquidad; Volved aún á considerar mi justicia en esto.
30Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -
30¿Hay iniquidad en mi lengua? ¿No puede mi paladar discernir las cosas depravadas?