1Zase odpovedal Job a riekol:
1Atëherë Jobi u përgjigj dhe tha:
2Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.
2"Gjëra të tilla kam dëgjuar shumë! Të gjithë ju jeni ngushëllues të mërzitshëm!
3Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?
3Kur do të marrin fund fjalimet tuaja boshe? Ose çfarë të shtyn të përgjigjesh?
4I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!
4Edhe unë mund të flisja si ju, po të ishit ju në vendin tim; do të mund të radhitja fjalë kundër jush duke tundur kokën time kundër jush.
5Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -
5Por do t'ju jepja kurajo me gojën time dhe ngushëllimi i buzëve të mia do ta lehtësonte dhembjen tuaj.
6Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?
6Në rast se flas, dhembja ime nuk pakësohet, në qoftë se nuk flas më, çfarë lehtësimi kam?
7Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu
7Por tani ai më ka çuar në pikën e fundit të forcave të mia. Ti ke shkatërruar tërë familjen time;
8a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.
8më ke mbuluar me rrudha dhe kjo dëshmon kundër meje, dobësia ime ngrihet dhe dëshmon kundër meje.
9Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
9Zemërimi i tij më grin dhe më përndjek, kërcëllin dhëmbët kundër meje; Armiku im mpreh shikimin mbi mua.
10Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
10Duke hapur gojën e tyre kundër meje, ata më godasin me përçmim mbi faqet, mblidhen tok kundër meje.
11Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.
11Perëndia më ka dhënë në duart e të pabesëve, më ka dorëzuar në duart e njerëzve të këqij.
12Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.
12Jetoja i qetë, por ai më shkatërroi, më kapi për qafe dhe më bëri copë-copë, dhe më shndërroi në objekt goditjeje.
13Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.
13Harkëtarët e tij më rrethojnë në çdo anë, më shpon pa mëshirë veshkat, derdh për tokë vrerin tim.
14Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.
14Ai më sulmon vazhdimisht me forcë, më sulet si një luftëtar.
15Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.
15kam qepur një grathore mbi lëkurën time, e kam ulur ballin tim në pluhur,
16Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.
16Fytyra ime është e kuqe nga të qarat dhe mbi qepallat e mia po zë vend hija e vdekjes,
17Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.
17megjithëse nuk ka asnjë dhunë në duart e mia, dhe lutja ime është e pastër.
18Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!
18O tokë, mos e mbulo gjakun tim, dhe britma ime mos gjeftë asnjë vend qetësimi.
19I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.
19Që tani, ja, dëshmitari im është në qiell, garanti im është lart.
20Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.
20Shokët e mi më përqeshin, por sytë e mi derdhin lotë përpara Perëndisë.
21Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!
21Le të përkrahë ai arsyetimet e njeriut pranë Perëndisë, ashtu si bën njeriu me fqinjin e tij.
22Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.
22Do të kalojnë në të vërtetë edhe pak vjet akoma dhe unë do të shkoj pastaj në një rrugë pa kthim.