1Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
1 Boro kaŋ wayboro ga hay, a jirbey ya ikaynayaŋ no, Toonante mo no nda taabi.
2Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
2 Tuuri boosi cine no a ga bangay, A ga ye ka lakaw koyne. Sanda mate kaŋ cine bi go no, A ga bisa, a si duumi bo.
3A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!
3 To, woone dumi boŋ no ni ga ni mo sinji, wala? Ni ga konda ay, iri ma ciiti nda care no?
4Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
4 May no ga hin ka hari hanno kaa haŋ kaŋ si hanan ra? A koy si no!
5Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:
5 Za kaŋ ni na boro jirbey waadu a se, A handey lasaabuyaŋo mo go ni do, Ni na hirri daŋ a se mo kaŋ a si hin ka bisa a gaa.
6odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.
6 Kala ni ma ni boŋ bare a se, a ma fulanzam, Hal a ma nga zaaro kubandi, Sanda boro kaŋ goono ga sufuray goy te.
7Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.
7 Tuuri kaŋ i pati, I ga du ka laakal dake a gaa hal a ga te kobto koyne, Daahir kay, i si jaŋ a gaa kobto kaynayaŋ.
8Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:
8 Baa day kaŋ a kaajey zeen ganda, A tiksa mo bu noodin laabo ra,
9keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvi jako sadenec.
9 Kulu nda yaadin hari kaani maayaŋ do no a ga te kobto, Ka kambayaŋ salle sanda tuuri cindey.
10Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!
10 Amma Adam-ize wo, a ga bu no, ka kani ganda. Oho, a ga nga fulanzama taŋ, man no a go koyne?
11Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:
11 Sanda mate kaŋ cine hari ga ziji ka daray teeko ra, Wala sanda gooru kaŋ koogu cine, A haro ga sundu ka ban,
12tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.
12 Yaadin cine no boro mo ga kani, Kaŋ a si ye ka tun koyne. A si ye ka mo hay koyne, kala beeney ma ban. I s'a tunandi nga jirbo gaa mo.
13Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa!
13 Hala day ni yadda, doŋ m'ay tugu Alaahara ra, M'ay tugu hala waati kaŋ ni futa bisa. Ma zaari kosu ay se mo, gaa i ma ye ka fongu ay gaa.
14Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.
14 Da boro bu, a ga ye ka funa koyne, wala? Ay tangami jirbey kulu kala ya batu, Hala waati kaŋ ni n'ay barmay.
15Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.
15 Ni ga ce, ay mo ga tu ni se. Ni ga yalla-yalla nda ni kambe goyey.
16Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.
16 Amma sohõ ni go g'ay gana, ce daara fo-fo. Manti ni goono g'ay guna no, Zama ni m'ay zunubo fonnay?
17Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť.
17 Ni n'ay taalo daabu zika ra, Ni g'ay laala daabu-daabu mo.
18Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta;
18 Amma tondi kuuku kaŋ kaŋ, kal a ma halaci. I ga tondi daari hibandi ka kaa nga nango ra.
19voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka.
19 Hari zuru do haray tond'ize yaŋ ga barmay, Hari yaa mo ga ganda laabo nyun ka kusa ku, Yaadin cine no ni mo, ni ga boro beeje wi.
20Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš.
20 Ni bis'a gaabi duumi, kal a ma ban. Ni g'a moyduma barmay k'a sallama.
21Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to.
21 A izey ga du beeray, amma nga ya s'a bay. I ga di kayna mo, a si bay a gaa.
22Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.
22 Nga boŋ se no a ga maa doori nga gaahamo ra, Nga boŋ se mo no a bine ga sara.»