1Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,
1 Ay izo, da ni na ni gorokasin yadda sambu, Da ni jin ka kamba kar yaw se,
2zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.
2 Ni me sanno na ni zorti, Ni me sanno na ni di nooya.
3Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.
3 Sohõ ay izo, kala ni ma woone te ka ni boŋ kaa kambe, Za kaŋ a ciya ni jin ka furo ni gorokasin kambe ra: Koy ka ni boŋ kaynandi ka ŋwaaray ni gorokasino gaa.
4Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.
4 Ma si ni moy no jirbi, Ni mo-kuurey mo, i ma si dusungu.
5Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.
5 Hala ni ma yana nda ni boŋ jina, Danga jeeri kaŋ fun kolikoy kambe ra, Danga curo kaŋ fun nga hirriko kambe ra.
6Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.
6 Ma koy nkondo do, nin hawfuno. Ma laakal d'a teerey ka te laakal.
7On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,
7 Nga wo, a sinda jine boro wala jine funa wala bonkooni.
8pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.
8 Kulu nda yaadin, a ga nga ŋwaaro soola kaydiya ra, A ga nga ŋwaaro margu-margu heemar waate.
9Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?
9 Kala waati fo no ni go ga jirbi, nin hawfuno? Waati fo no ni ga tun ni jirbo gaa?
10Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,
10 A cindi jirbi kayna, a cindi dusungu kayna, Da kambe koli kayna ka kani jina --
11a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.
11 Yaadin gaa no ni talkatara ga kaa ni gaa danga zay cine, Ni jaŋa mo danga sooje cine.
12Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.
12 Boro yaamo, ilaalo no, A ga dira nda me-ka-say.
13Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.
13 A ga nga moy kar, a ga salaŋ nda nga cey, A ga cabeyaŋ te nda nga kambayzey.
14Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.
14 Garkasay go a bina ra. A ga laala ceeci han kulu, a ga kormoto say-say.
15Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.
15 Woodin se a masiibey ga kaŋ a boŋ baaru si, I g'a ceeri nda waasi -- woodin mo safari si.
16Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:
16 Hari iddu go no kaŋ Rabbi ga konna, Oho, hala iyye zaati kaŋ a bina g'i fanta:
17vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;
17 Mo boŋbeeraykoy, da deene tangarikom, Da kambey kaŋ yaŋ ga boro kaŋ sinda taali wi,
18srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;
18 Da bine kaŋ ga hari laalo miila, Da cey kaŋ ga zuru nda waasi ka koy hasaraw teeyaŋ do,
19lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.
19 Da tangari seeda kaŋ ga tangari ci, Da boro kaŋ ga fitina daŋ nya-izey nda care game ra.
20Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;
20 Ay izo, ma ni baaba lordi gaay, Ni nya lordey mo, ma s'i furu.
21priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.
21 Ni m'i haw ni bina ra duumi, Ni m'i sarku ni jinda gaa.
22Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.
22 Saaya kaŋ ni goono ga dira, i ga furo ni jine. Saaya kaŋ ni goono ka kani, i ga ni hallasi. Saaya kaŋ ni mo hay mo, i ga fakaaray ni se.
23Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,
23 Zama i lordey ya fitilla no, I dondonandiyaŋey mo kaari no. Dondonandiyaŋ kaseetiyaŋ ya fundi fondo no.
24aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.
24 I ga ni hallasi wayboro laalo gaa, Ka ni hallasi wayboro yaw me-kaano gaa.
25Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.
25 Ma s'a booriyaŋo bini ni bina ra, A ma si ni di da nga mo karyaŋo.
26Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.
26 Waykuuru sabbay se ŋwaari kayna ga bisa boro gaabi, Wayboro zina-teeri mo ga fundi darzakoy koli.
27Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?
27 E! Boro ga danji daŋ ni gande ra ni bankaaray ma jaŋ ka ton, wala?
28Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?
28 Wala ni ga danj'ize taamu ce taamey ma jaŋ ka kukure?
29Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.
29 Yaadin no boro kaŋ ga margu nda nga gorokasin wande go. Boro kaŋ lamb'a gaa kulu si taali alhakku yana bo.
30Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.
30 I si donda zay, d'a zay zama a ma nga fundo kungandi waati kaŋ a maa haray.
31A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.
31 Amma d'i n'a di, a g'a yeti sorro iyye. A windi arzaka kulu no a g'a bana nd'a.
32No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.
32 Boro kaŋ na zina te da wayboro sinda fahamay no. Boro kaŋ na goy woodin te, Nga bumbo fundo no a goono ga ceeci nga ma halaci.
33Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.
33 Marayyaŋ nda kaynandiyaŋ no a ga di. I s'a haawi tuusu mo.
34Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.
34 Zama canse wo boro futay no, A si fay d'a bo, banayaŋ zaaro ra.
35Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.
35 A baa si nda fansa kulu. A futa si kani, baa ni n'a no nooyaŋ boobo.