1Modra žena zida hišo svojo, neumna pa jo z rokami svojimi podira.
1Ny vehivavy hendry dia samy manao ny tranony; Fa ny adala kosa mandrava ny tranony amin'ny tànany.[Heb. fahendren'ny vehivavy][Heb. fahadalana]
2Kdor hodi v poštenosti svoji, se boji GOSPODA, a kdor je trdovraten na potih svojih, ga zaničuje.
2Mandeha mahitsy izay matahotra an'i Jehovah; Fa mivily lalana kosa izay maniratsira Azy.
3V neumnega ustih je šiba za prevzetnost, modre pa ohranijo njih ustne.
3Eo am-bavan'ny adala misy tsorakazon'ny fiavonavonana; Fa ny molotry ny hendry miaro ny tenany.
4Kjer ni volov, so prazne jasli, obilost pridelkov pa je po volovi moči.
4Raha tsy misy omby, dia foana ny fihinanam-bilona; Fa be ny fitomboan-karena azo amin'ny herin'ny omby.[Heb. madio]
5Priča zvesta ne laže, kriva priča pa govori laži.
5Ny vavolombelona mahatoky tsy mba mety mandainga; Fa mamoaka lainga kosa ny vavolombelona tsy mahatoky.
6Ko zasmehovalec išče modrosti, ni je, razumnemu pa je znanje lahko.
6Ny mpaniratsira mba mitady fahendrena, fa tsy mahita; Fa ny manan-tsaina mora mahazo fahalalana.
7Umakni se izpred oči bedaku, ker ne začuješ pri njem pametne besede.
7Mialà eo anatrehan'ny olona adala, Fa tsy ho hitanao aminy ny molotry ny fahalalana.
8Modrost razumnega je paziti na svojo pot, bedakov neumnost pa je prevara.
8Ny mitandrina ny alehany no fahendren'ny mahira-tsaina; Fa fitaka ny hadalan'ny adala.
9Neumni se smejejo krivdi, odkritosrčni pa so si dobrohotni.
9Ny adala ihomehezan'ny fanati-panonerana; Fa ao amin'ny marina no misy fankasitrahana.[Na: Ihomehezan'ny adala ny heloka]
10Srce pozna lastno bridkost svojo, in v veselje njegovo se ne mešaj drugi.
10Ny fo no mahalala ny fangidian'ny alahelony; Ary tsy raharahan'ny olon-kafa ny hafaliany.
11Brezbožnih hiša se pokonča, šator poštenih pa bode cvel.
11Ravana ny tranon'ny ratsy fanahy; Fa ambinina ny lain'ny marina.
12Nekatera pot se zdi prava človeku, toda njen konec je pot v smrt.
12Misy lalana ataon'ny olona ho mahitsy, Kanjo lalana mivarina any amin'ny fahafatesana no iafarany.
13Tudi v smehu žaluje srce in konec veselja je žalost.
13Na dia mihomehy aza, dia ory ihany ny fo, Ary ny faran'ny hafaliana dia alahelo.
14Potov svojih se nasiti, čigar srce se odvrača od Boga, mož dobri pa tistega, kar je v njem.
14Ny mihemotra am-po dia ho voky ny alehany; Fa ny tsara fanahy kosa ho voky ny azy ihany.
15Abotni vsemu verjame, prebrisani pa pazi na stopinje svoje.
15Ny kely saina mino ny teny rehetra; Fa ny mahira-tsaina mandinika ny diany.
16Modri se boji in se ogiblje hudega, bedak pa se lahko raztogoti in je predrzen.
16Ny hendry matahotra ka mivily tsy ho amin'ny ratsy; Fa ny adala fatra-pirehareha ka matokitoky foana.[Na: misafoaka]
17Mož nagle jeze napravlja neumnost; in kdor dela spletke, njega sovražijo.
17Izay malaky tezitra dia manao adaladala; Ary ny olona mamoron-tsain-dratsy dia ankahalaina.
18Tepci podedujejo neumnost, razumni pa si pleto venec znanja.
18Ny kely saina dia handova fahadalana; Fa ny mahira-tsaina mahazo ny fahalalana ho satro-boninahiny.[Na: mandray fahalalana]
19Hudobni se klanjajo pred dobrimi in brezbožni pri pravičnika vratih.
19Ny ratsy fanahy miondrika eo anatrehan'ny tsara fanahy, Ary ny meloka dia eo am-bavahadin'ny marina.
20Ubogega sovraži tudi bližnjik njegov, bogatina prijateljev pa je mnogo.
20Ny malahelo dia halan'ny havany aza; Fa ny manan-karena no tian'ny maro.
21Kdor zaničuje bližnjega svojega, greši, kdor pa milost deli ubogim, o blagor mu!
21Izay manao tsinontsinona ny namany dia manota; Fa endrey ny fahasambaran'izay mamindra fo amin'ny ory!
22Ali se ne motijo, kateri snujejo hudo? Milost pa in resnica pride njim, ki snujejo dobro.
22Tsy mivily va izay manao asa ratsy? Fa famindram-po sy fahamarinana no ho an'izay manao asa tsara. [Na: misaina ny][Na. misaina ny]
23V vsakem trudu je dobiček, klepetanje pa donaša le uboštvo.
23Ny fisasarana rehetra misy valiny avokoa; Fa ny molotra mibedibedy foana tsy mba ahazoana na inona na inona.
24Venec modrih je njih bogastvo; neumnost bedakov ostane neumnost.
24Satroboninahitry ny hendry ny hareny; Fa ny fahadalan'ny adala dia fahadalana ihany.
25Priča resnična otimlje duše, kdor pa govori laž, jih le slepi.
25Ny vavolombelona marina mamonjy ain'olona; Fa izay mamoaka lainga dia tena fitaka.
26Kdor se boji GOSPODA, trdno upa v Njega; in On bode pribežališče otrokom njegovim.
26Ny fahatahorana an'i Jehovah dia fiarovana mahatoky, Ary ny zanany hahazo fialofana.
27Strah GOSPODOV je vrelec življenja, da se ognemo smrtnih zadrg.
27Ny fahatahorana an'i Jehovah no loharanon'aina, Hanalavirana ny fandriky ny fahafatesana.
28V množici ljudstva je dika kraljeva; kjer se pa narod zmanjšuje, preti vladarju poguba.
28Ny fahabetsahan'ny vahoaka no voninahitry ny mpanjaka; Fa ny havitsiany kosa no fietreny.
29Počasni za jezo je poln razuma, nagli pa pospešuje neumnost.
29Be saina izay mahatsindry fo; Fa ny malaky tezitra mampiseho ny fahadalany.
30Srce mirno je življenje vsemu telesu, nevoščljivost pa je gniloba v kosteh.
30Ny fo mionona no fiainan'ny nofo; Fa ny fahamaimaizan-tsaina dia mahalò ny taolana.
31Kdor zatira siromaka, sramotí Stvarnika njegovega, njega pa časti, kdor se usmili potrebnega.
31Izay mampahory ny mahantra dia manala baraka ny Mpanao azy; Fa ny mamindra fo aminy kosa dia manome voninahitra Azy.
32V nesreči svoji vzame konec brezbožnik, a nado ima tudi v smrti pravičnik.
32Ny ratsy fanahy azera noho ny haratsiany; Fa ny marina matoky, na dia mby ao amin'ny fahafatesana aza.[Na: roahina]
33V razumnega srcu tiho počiva modrost, ali kar je v bedakih, glasno se kaže.
33Mandry tsara ao am-pon'ny manan-tsaina ny fahendrena; Fa ny an'ny adala kosa dia miharihary.
34Pravičnost povišuje narod, greh pa je ljudstvu v nečast.Blagovoljnost kraljeva je gotova umnemu hlapcu, srd njegov pa zadene njega, ki ravna sramotno.
34Ny fahamarinana manandratra ny firenena; Fa ny ota kosa dia fahafaham-baraka amin'ny olonaNy fankasitrahan'ny mpanjaka dia amin'ny mpanompo hendry; Fa ny fahatezerany kosa amin'ny manao izay mahamenatra.
35Blagovoljnost kraljeva je gotova umnemu hlapcu, srd njegov pa zadene njega, ki ravna sramotno.
35Ny fankasitrahan'ny mpanjaka dia amin'ny mpanompo hendry; Fa ny fahatezerany kosa amin'ny manao izay mahamenatra.