1Rahel odgovor odvrača togoto, zbadljiva beseda pa zbuja jezo.
1 Sanni yeyaŋ baano ga futay bare, Amma sanni waaso ga futay tunandi.
2Modrih jezik oznanja dobro znanje, usta bedakov pa bruhajo neumnost.
2 Laakalkooni deena ga bayray hanno ci, Amma saamey me ga saamotaray gusam.
3Na vsakem kraju so oči GOSPODOVE, gledajoč dobre in hudobne.
3 Rabbi moy go nangu kulu, I ga ihanney nda ilaaley kulu guna.
4Krotkost jezika je drevo življenja, prešernost njegova pa rani duha.
4 Deene baanikom ya fundi tuuri no, Amma wo kaŋ siiri ya bine funyaŋ hari no.
5Neumnež zaničuje pouk očeta svojega, kdor pa pazi na svarjenje, zmodri jako.
5 Saamo ga donda nga baabo goojiyaŋ, Amma boro kaŋ na mo ye kaseetiyaŋ gaa ga du laakal.
6Hiša pravičnega je velika zakladnica v pridelku brezbožnika pa tiči nesreča.
6 Adilante windi ra, arzaka boobo go no, Amma boro laalo duure ra, kala laakal tunay.
7Ustne modrih trosijo znanje, srce bedakov pa nikakor ne.
7 Laakalkooney meyey ga bayray say-say, Amma saamey biney wo manti yaadin no.
8Daritev brezbožnih je gnusoba GOSPODU, molitev poštenih pa mu je po volji.
8 Boro laalo sargay ya fanta hari no Rabbi se, Amma toonante adduwa ya a farhã hari no.
9Gnusoba je GOSPODU brezbožnikova pot, njega pa, ki hodi za pravičnostjo, ljubi.
9 Boro laalo fondo wo, fanta hari no Rabbi se, Amma boro kaŋ ga adilitaray gana, a ga ba r'a.
10Huda kazen zadene njega, ki zapušča pravi pot, in kdor sovraži svarjenje, umrje.
10 Boro kaŋ na fondo taŋ, goojiyaŋ dungo ga kaa a gaa, Boro kaŋ wangu kaseetiyaŋ mo ga bu.
11Pekel in poguba sta pred GOSPODOM, kolikanj bolj srca otrok človeških!
11 Alaahara nda Halaciyaŋ go Rabbi jine, Sanku fa binde Adam-izey biney.
12Zasmehovalec ne ljubi njega, ki ga svari, zato ne hodi k modrim.
12 Dondako si ba boro kaŋ ga deeni nga gaa. A si koy laakalkooney do mo.
13Veselo srce razvedruje obličje, bolečina srca pa tare duha.
13 Bine kaŋ ga maa kaani ga moyduma farhandi, Amma bine saray do no, a bina ga fun.
14Srce razumnega išče znanje, usta bedakov pa se pasejo z neumnostjo.
14 Boro kaŋ gonda laakal bina ga bayray ceeci, Amma saamey me ŋwaaro ya saamotaray no.
15Vsi dnevi trpina so slabi, a če je srce veselo, ima pojedino vedno.
15 Borey kaŋ yaŋ go taabi ra, i jirbey kulu gonda doori, Amma bine kaanikoy gonda batu duumi.
16Boljše je malo s strahom GOSPODOVIM nego obilen zaklad z nemirom.
16 Dambe kayna, nga nda Rabbi humburkumay, A ga bisa arzaka boobo kaŋ taabi go a banda.
17Boljša skleda zelja, kjer je ljubezen, nego pitan vol, kjer je sovraštvo.
17 Dambe i ma kassi ŋwa naŋ kaŋ baakasinay go, D'i ma haw kaŋ i kuru ŋwa nda konnari a banda.
18Mož togoten dela zdražbo, potrpežljiv pa potolaži prepir.
18 Boro kaŋ bine tunyaŋ ga baa ga kusuuma tunandi. Amma boro kaŋ ga suuru bine tunyaŋ se ga yanje kanandi.
19Lenuha pot je kakor trnjev plot, poštenih steza pa je uglajena.
19 Hawfuno fonda ga hima nda karji kosaray. Amma adilante fonda ga te dabe fondo.
20Moder sin razveseljuje očeta, človek bedak pa zaničuje mater svojo.
20 Ize laakalkooni ga nga baaba bine kaanandi, Amma saamo ga donda nga nya.
21Neumnost je brezumnemu v veselje, mož razumni pa stopa naravnost naprej.
21 Saamotaray ya farhã hari no boro kaŋ jaŋ laakal se. Amma boro fahamante ga nga dirawey sasabandi no.
22Skazé se načrti, kjer ni sveta, izvršé se pa, če je obilo svetovalcev.
22 Naŋ kaŋ sinda saaware, miile-miiley ga feeri, Amma saawarekoy jama ra i ga tabbat no.
23Veselje napravi možu odgovor ust njegovih; kajti beseda o pravem času, o kako dobra!
23 Boro gonda farhã nga tuyaŋey ra, Sanni kaŋ ga hagu nga alwaati ra mo, Man a booriyaŋ misa!
24Pot življenja gre umnemu navzgor, da se ogne pekla [Hebr. šeol.] navzdol.
24 Laakalkooni se fundi fonda ga gana beene haray, Zama a ma fay da Alaahara ganda.
25Prevzetnih hišo podira GOSPOD, vdovi pa utrjuje meje.
25 Rabbi ga boŋbeeraykoy windi dagu, Amma a ga wayboro kaŋ kurnye bu hirro tabbatandi.
26Gnusoba so GOSPODU zlobni naklepi, a čistih besede so mile.
26 Boro laaley dabarey ya fanta hari no Rabbi se, Amma sanni kaaney ga hanan.
27Nesrečno dela hišo svojo, kdor se žene za dobičkom, kdor pa sovraži darila, bo živel.
27 Riiba binikom koy ga nga windo taabandi, Amma boro kaŋ wangu ka me-daabu ta ga funa.
28Pravičnega srce premišlja, kaj naj govori, brezbožnih usta pa kar bruhajo hudobno.
28 Adilante bine ga lasaabu nda haŋ kaŋ nga ga tu, Amma boro laalo me ga hari laaley bambari.
29Daleč je GOSPOD od brezbožnih, pravičnih molitev pa sliši.
29 Rabbi ga mooru boro laaley, Amma a ga maa adilante adduwa.
30Svetlost oči razveseljuje srce in dobro poročilo krepča kosti.
30 Moyduma farhante ga naŋ bine ma maa kaani, Baaru hanno mo ga naŋ biri ma te londi.
31Uho, ki posluša svarjenje življenja, bo bivalo med modrimi.
31 Hanga kaŋ ga hangan fundi kaseetiyaŋ se ga goro laakalkooney do.
32Kdor se odteza pouku, zaničuje dušo svojo, kdor pa posluša svarjenje, pridobiva srce modro.Strah GOSPODOV je šola modrosti, in pred častjo gre ponižnost.
32 Boro kaŋ wangu dondonandiyaŋ, Nga bumbo fundo no a ga donda, Amma boro kaŋ hangan kaseetiyaŋ se ga du fahamay.
33Strah GOSPODOV je šola modrosti, in pred častjo gre ponižnost.
33 Rabbi humburkumay ya laakal dondonandiyaŋ no, Beeray mo ga lalabay gana.