¹Ndudzi dzinoitireiko bope, Navanhu vanofungireiko zvisina maturo?

¹Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci?

²Madzimambo enyika anozvigadzira, Navabati vanorangana, Kuzorwa naJehovha nomuzodziwa wake, vachiti,

²Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria:

³Ngatidambure zvisungo zvavo, Ngatirashe mabote avo abve kwatiri.

³Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy.

⁴Iye, agere kudenga-denga, achaseka; Ishe achavadadira.

⁴Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva.

⁵Ipapo achataura kwavari pakutsamwa kwake, Nokuvavhundusa pahasha dzake huru;

⁵Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie:

⁶Kunyange zvakadaro ndakagadza mambo wangu paZiyoni, iro gomo rangu dzvene.

⁶Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti.

⁷Ndichaparidza chirevo, chinoti, Jehovha akati kwandiri, Ndiwe mwanakomana wangu; Nhasi ndakubereka.

⁷Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil.

⁸Kumbira kwandiri, ndikupe ndudzi ive nhaka yako, Nemigumo yenyika zvive zvako.

⁸Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme.

⁹Muchavapwanya netsvimbo youtare; Muchavaputsanya sehari yomuumbi.

⁹Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara.

¹⁰Zvino chivai nenjere, imwi madzimambo; Munyeverwe, imwi vatongi venyika.

¹⁰A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme!

¹¹Shumirai Jehovha nokutya, mufare muchidedera.

¹¹Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením.

¹²Tsvodai mwanakomana, arege kutsamwa, mufire panzira, nekuti hasha dzake dzingakurumidza kumuka. Vakakomborerwa vose vanovimba naye.

¹²Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.