1Eyüp şöyle yanıtladı:
1Na to zase odpovedal Job a riekol:
2‹‹Ne zamana dek beni üzecek,Sözlerinizle ezeceksiniz?
2Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami?
3On kez oldu beni aşağılıyor,Hiç utanmadan saldırıyorsunuz.
3Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, že ma tak mučíte?
4Yanlış yola sapmışsam,Bu benim suçum.
4Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne.
5Kendinizi gerçekten benden üstün görüyor,Utancımı bana karşı kullanıyorsanız,
5Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu,
6Bilin ki, Tanrı bana haksızlık yaptı,Beni ağıyla kuşattı.
6vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou.
7‹‹İşte, ‹Zorbalık bu!› diye haykırıyorum, ama yanıt yok,Yardım için bağırıyorum, ama adalet yok.
7Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu.
8Yoluma set çekti, geçemiyorum,Yollarımı karanlığa boğdu.
8Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu.
9Üzerimden onurumu soydu,Başımdaki tacı kaldırdı.
9Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy.
10Her yandan yıktı beni, tükendim,Umudumu bir ağaç gibi kökünden söktü.
10Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej.
11Öfkesi bana karşı alev alev yanıyor,Beni hasım sayıyor.
11K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.
12Orduları üstüme üstüme geliyor,Bana karşı rampalar yapıyor,Çadırımın çevresinde ordugah kuruyorlar.
12Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu.
13‹‹Kardeşlerimi benden uzaklaştırdı,Tanıdıklarım bana büsbütün yabancılaştı.
13Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.
14Akrabalarım uğramaz oldu,Yakın dostlarım beni unuttu.
14Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa.
15Evimdeki konuklarla hizmetçilerBeni yabancı sayıyor,Garip oldum gözlerinde.
15Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach.
16Kölemi çağırıyorum, yanıtlamıyor,Dil döksem bile.
16Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy.
17Soluğum karımı tiksindiriyor,Kardeşlerim benden iğreniyor.
17Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona.
18Çocuklar bile beni küçümsüyor,Ayağa kalksam benimle eğleniyorlar.
18Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.
19Bütün yakın dostlarım benden iğreniyor,Sevdiklerim yüz çeviriyor.
19Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.
20Bir deri bir kemiğe döndüm,Ölümün eşiğine geldim.
20Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.
21‹‹Ey dostlarım, acıyın bana, siz acıyın,Çünkü Tanrının eli vurdu bana.
21Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla.
22Neden Tanrı gibi siz de beni kovalıyor,Etime doymuyorsunuz?
22Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa?
23‹‹Keşke şimdi sözlerim yazılsa,Kitaba geçseydi,
23Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy!
24Demir kalemle, kurşunlaSonsuza dek kalsın diye kayaya kazılsaydı!
24Železným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly!
25Oysa ben kurtarıcımın yaşadığını,Sonunda yeryüzüne geleceğini biliyorum.
25Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.
26Derim yok olduktan sonra,Yeni bedenimle Tanrıyı göreceğim.
26A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha,
27Onu kendim göreceğim,Kendi gözlerimle, başkası değil.Yüreğim bayılıyor bağrımda!
27ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti.
28Eğer, ‹Sıkıntının kökü onda olduğu içinOnu kovalım› diyorsanız,
28Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne.
29Kılıçtan korkmalısınız,Çünkü kılıç cezası öfkeli olur,O zaman adaletin var olduğunu göreceksiniz.››
29Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!