1Eyüp şöyle yanıtladı:
1A Job odpovedal a riekol:
2‹‹Sözümü dikkatle dinleyin,Bana verdiğiniz avuntu bu olsun.
2Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia.
3Bırakın ben de konuşayım,Ben konuştuktan sonra alay edin.
3Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.
4‹‹Yakınmam insana mı karşı?Niçin sabırsızlanmayayım?
4Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti?
5Bana bakın da şaşın,Elinizi ağzınıza koyun.
5Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa.
6Bunu düşündükçe içimi korku sarıyor,Bedenimi titreme alıyor.
6Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo.
7Kötüler niçin yaşıyor,Yaşlandıkça güçleri artıyor?
7Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
8Çocukları sapasağlam çevrelerinde,Soyları gözlerinin önünde.
8Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami.
9Evleri güvenlik içinde, korkudan uzak,Tanrının sopası onlara dokunmuyor.
9Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich.
10Boğalarının çiftleşmesi hiç boşa çıkmaz,İnekleri hep doğurur, hiç düşük yapmaz.
10Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne.
11Çocuklarını sürü gibi salıverirler,Yavruları oynaşır.
11Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú.
12Tef ve lir eşliğinde şarkı söyler,Ney sesiyle eğlenirler.
12Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly.
13Ömürlerini bolluk içinde geçirir,Esenlik içinde ölüler diyarına inerler.
13Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu.
14Tanrıya, ‹Bizden uzak dur!› derler,‹Yolunu öğrenmek istemiyoruz.
14A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.
15Her Şeye Gücü Yeten kim ki, Ona kulluk edelim?Ne kazancımız olur Ona dua etsek?›
15Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?
16Ama zenginlikleri kendi ellerinde değil.Kötülerin öğüdü benden uzak olsun.
16Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.
17‹‹Kaç kez kötülerin kandili söndü,Başlarına felaket geldi,Tanrı öfkelendiğinde paylarına düşen kederi verdi?
17Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?
18Kaç kez rüzgarın sürüklediği saman gibi,Kasırganın uçurduğu saman çöpü gibi oldular?
18Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor?
19‹Tanrı babaların cezasını çocuklarına çektirir› diyorsunuz,Kendilerine çektirsin de bilsinler nasıl olduğunu.
19Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel!
20Yıkımlarını kendi gözleriyle görsünler,Her Şeye Gücü Yetenin gazabını içsinler.
20Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho!
21Çünkü sayılı ayları sona erinceGeride bıraktıkları aileleri için niye kaygı çeksinler?
21Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?!
22‹‹En yüksektekileri bile yargılayan TanrıyaKim akıl öğretebilir?
22Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?
23Biri gücünün doruğunda ölür,Büsbütün rahat ve kaygısız.
23Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný;
24Bedeni iyi beslenmiş,İlikleri dolu.
24jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný,
25Ötekiyse acı içinde ölür,İyilik nedir hiç tatmamıştır.
25kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého.
26Toprakta birlikte yatarlar,Üzerlerini kurt kaplar.
26No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.
27‹‹Bakın, düşüncelerinizi,Bana zarar vermek için kurduğunuz düzenleri biliyorum.
27Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie.
28‹Büyük adamın evi nerede?› diyorsunuz,‹Kötülerin çadırları nerede?›
28Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných?
29Yolculara hiç sormadınız mı?Anlattıklarına kulak asmadınız mı?
29Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte?
30Felaket günü kötü insan esirgenir,Gazap günü ona kurtuluş yolu gösterilir.
30Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?
31Kim davranışını onun yüzüne vurur?Kim yaptığının karşılığını ona ödetir?
31Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí?
32Mezarlığa taşınır,Kabri başında nöbet tutulur.
32A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom.
33Vadi toprağı tatlı gelir ona,Herkes ardından gider,Önüsıra gidenlerse sayısızdır.
33Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu.
34‹‹Boş laflarla beni nasıl avutursunuz?Yanıtlarınızdan çıkan tek sonuç yalandır.››
34A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?