1Elihu konuşmasına şöyle devam etti:
1A ešte odpovedal Elíhu a riekol:
2‹‹Ey bilgeler, sözlerimi dinleyin,Kulak verin bana, ey bilgi sahipleri.
2Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!
3Çünkü damak nasıl yemeği tadarsa,Kulak da sözleri sınar.
3Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
4Gelin, doğruyu seçelim,İyiyi birlikte öğrenelim.
4Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.
5‹‹Çünkü Eyüp, ‹Ben suçsuzum› diyor,‹Tanrı hakkımı elimden aldı.
5Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd.
6Haklı olduğum halde yalancı sayılıyorum,Suçsuz olduğum halde okunla yaraladın beni.›
6Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!
7Eyüp gibisi var mı?Alayı su gibi içiyor!
7Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?
8Kötülük yapanlarla dostluk edip geziyor,Kötülerle aynı yolda yürüyor.
8Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?
9Çünkü, ‹Tanrıyı hoşnut etmeye çalışmakİnsana yarar getirmez› diyor.
9Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.
10‹‹Bu yüzden, ey sağduyulu insanlar, beni dinleyin!Tanrı kötülük yapar mı,Her Şeye Gücü Yeten haksızlık eder mi? Asla!
10Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!
11Çünkü O herkese yaptığının karşılığını öder,Hak ettiğini başına getirir.
11Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.
12Tanrı kesinlikle kötülük etmez,Her Şeye Gücü Yeten adaleti saptırmaz.
12Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.
13Kim yeryüzünü Ona emanet etti?Kim Onu bütün dünyanın başına atadı?
13Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?
14Eğer niyet eder deRuhunu ve soluğunu geri çekerse,
14Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;
15Bütün insanlık bir anda yok olur,İnsan yine toprağa döner.
15razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.
16‹‹Aklın varsa dinle,Kulak ver sözlerime.
16Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!
17Adaletten nefret eden hiç hüküm sürebilir mi?Adil ve güçlü olanı suçlayacak mısın?
17Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?
18Krallara, ‹Değersizsiniz›,Soylulara, ‹Kötüsünüz› diyen,
18Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?
19Önderlere ayrıcalık tanımayan,Zengini yoksuldan çok önemsemeyen O değil mi?Çünkü hepsi Onun ellerinin işidir.
19Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.
20Gece yarısı bir anda ölürler,Herkes sarsılır, ölüp gider,Güçlüler de insan eli değmeden alınıp götürülür.
20Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.
21‹‹Tanrının gözleri insanların yolundan ayrılmaz,Attıkları her adımı görür.
21Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
22Kötülük yapanların gizlenebileceğiNe karanlık bir yer vardır, ne de ölüm gölgesi.
22Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.
23Yargılanmak için önüne gelsinler diye,Tanrı insanları sorgulamaya pek gerek duymaz.
23Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.
24Araştırmadan güçlü insanları kırar,Onların yerine başkalarını diker.
24Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.
25Çünkü ne yaptıklarını bilir,Gece onları deviriverir, ezilirler.
25Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.
26Herkesin gözü önündeKötülükleri yüzünden onları cezalandırır;
26Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,
27Artık Onun ardından gitmedikleri,Yollarının hiçbirini dikkate almadıkları için.
27preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám
28Yoksulun feryadını Ona duyurdular;Düşkünlerin feryadını işitti.
28pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.
29Ama Tanrı sessiz kalırsa kim Onu suçlayabilir?Yüzünü gizlerse kim Onu görebilir?Bir ulusa karşı da bir insana karşı da O hep aynıdır,
29No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,
30Tanrısız insan krallık etmesin,Halka tuzak kurmasın diye.
30aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.
31‹‹Kimse Tanrıya,‹Suçluyum, artık kötülük yapmayacağım› dedi mi,
31Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.
32‹Göremediğimi sen bana öğret,Haksızlık ettimse, bir daha etmem?›
32Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.
33Onu reddettiğin halde,Senin keyfince mi seni ödüllendirmeli?Çünkü karar verecek olan sensin, ben değil,Öyleyse anlat bana bildiğini.
33Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!
34‹‹Sağduyulu insanlar,Beni dinleyen bilgeler diyecekler ki,
34Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:
35‹Eyüp bilgisizce konuşuyor,Sözlerinin değeri yok.›
35Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.
36Kötü biri gibi yanıtladığı içinKeşke Eyüpün sınanması sonsuza dek sürse!
36Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!
37Çünkü günahına isyan da ekliyor,Önümüzde alay edercesine el çırpıyor,Tanrı'ya karşı konuştukça konuşuyor.››
37Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.