1Bilgelik kendi evini yaptı,Yedi direğini yonttu.
1Múdrosť si vystavila svoj dom; utesala svojich stĺpov sedem;
2Hayvanlarını kesti,Şarabını hazırlayıp sofrasını kurdu.
2pobila svoj dobytok; pomiešala svoje víno, ba pripravila i svoj stôl;
3Kentin en yüksek noktalarına gönderdiğiHizmetçileri aracılığıyla herkesi çağırıyor:
3rozposlala svoje devy a volá na najvyšších miestach výšin mesta:
4‹‹Kim safsa buraya gelsin›› diyor.Sağduyudan yoksun olanlara da,‹‹Gelin, yiyeceklerimi yiyin,Hazırladığım şaraptan için›› diyor.
4Ten, kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
6‹‹Saflığı bırakın da yaşayın,Aklın yolunu izleyin.
5Poďte, jedzte z môjho chleba a pite z vína, ktorého som namiešala.
7‹‹Alaycıyı paylayan aşağılanmayı hak eder,Kötü kişiyi azarlayan hakarete uğrar.
6Zanechajte hlúposť a žite a kráčajte cestou rozumnosti.
8Alaycıyı azarlama, yoksa senden nefret eder.Bilge kişiyi azarlarsan, seni sever.
7Ten, kto učiac tresce posmievača, odnáša si hanbu, a tomu, kto dohovára bezbožnému, to bude škvrnou.
9Bilge kişiyi eğitirsenDaha bilge olur,Doğru kişiye öğretirsen bilgisini artırır.
8Nekarhaj posmievača, aby ťa nevzal v nenávisť; dohováraj múdremu, a bude ťa milovať.
10RAB korkusudur bilgeliğin temeli.Akıl Kutsal Olanı tanımaktır.
9Daj poučenia múdremu, a bude ešte múdrejší; daj poznať spravedlivému, a priberie naučenia.
11Benim sayemde günlerin çoğalacak,Ömrüne yıllar katılacak.
10Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.
12Bilgeysen, bilgeliğinin yararı sanadır,Alaycı olursan acısını yalnız sen çekersin.››
11Lebo mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnožia tvoje dni, a pridajú ti rokov života.
13Akılsız kadın yaygaracıVe saftır, hiçbir şey bilmez.
12Ak budeš múdry, budeš sebe múdry, ale ak budeš posmievač, sám ponesieš.
14Evinin kapısında,Kentin en yüksek yerinde bir iskemleye oturur;Yoldan geçenleri,Kendi yollarından gidenleri çağırmak için,
13Bláznivá žena je štebotná, sprostá a nevie ničoho.
16‹‹Kim safsa buraya gelsin›› der.Sağduyudan yoksun olanlara da,
14Ale sedí pri dveriach svojho domu na stolci, na vysokých miestach mesta,
17‹‹Çalıntı su tatlı,Gizlice yenen yemek lezzetlidir›› der.
15aby volala na tých, ktorí idú pomimo cestou, ktorí idú priamo svojimi stezkami, a hovorí:
18Ne var ki, evine girenler ölüme gittiklerini,Ona konuk olanlarÖlüler diyarının dibine indiklerini bilmezler.
16Kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
17Ukradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je chutný.
18A hlupák nevie, že sú tam mŕtvi a v hlbinách pekla tí, ktorých pozvala.