1Tanrım, Tanrım, beni neden terk ettin?Niçin bana yardım etmekten,Haykırışıma kulak vermekten uzak duruyorsun?
1Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov.
2Ey Tanrım, gündüz sesleniyorum, yanıt vermiyorsun,Gece sesleniyorum, yine rahat yok bana.
2Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.
3Oysa sen kutsalsın,İsrailin övgüleri üzerine taht kuran sensin.
3Môj Bože, volám vodne, a neodpovedáš; volám vnoci, a niet mi utíšenia.
4Sana güvendiler atalarımız,Sana dayandılar, onları kurtardın.
4Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových.
5Sana yakarıp kurtuldular,Sana güvendiler, aldanmadılar.
5V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich.
6Ama ben insan değil, toprak kurduyum,İnsanlar beni küçümsüyor, halk hor görüyor.
6Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa.
7Beni gören herkes alay ediyor,Sırıtıp baş sallayarak diyorlar ki,
7Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu.
8‹‹Sırtını RABbe dayadı, kurtarsın bakalım onu,Madem onu seviyor, yardım etsin!››
8Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou
9Oysa beni ana rahminden çıkaran,Ana kucağındayken sana güvenmeyi öğreten sensin.
9a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu!
10Doğuşumdan beri sana teslim edildim,Ana rahminden beri Tanrım sensin.
10No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky.
11Benden uzak durma! Çünkü sıkıntı yanıbaşımda,Yardım edecek kimse yok.
11Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom.
12Boğalar kuşatıyor beni,Azgın Başan boğaları sarıyor çevremi.
12Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo je blízke súženie, a preto, že nieto spomocníka.
13Kükreyerek avını parçalayan aslanlar gibiAğızlarını açıyorlar bana.
13Obkľúčilo ma množstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili.
14Su gibi dökülüyorum,Bütün kemiklerim oynaklarından çıkıyor;Yüreğim balmumu gibi içimde eriyor.
14Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci.
15Gücüm çömlek parçası gibi kurudu,Dilim damağıma yapışıyor;Beni ölüm toprağına yatırdın.
15Som rozliaty jako voda; rozstúpily sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach.
16Köpekler kuşatıyor beni,Kötüler sürüsü çevremi sarıyor,Ellerimi, ayaklarımı deliyorlar.
16Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu smrti.
17Bütün kemiklerimi sayar oldum,Gözlerini dikmiş, bana bakıyorlar.
17Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.
18Giysilerimi aralarında paylaşıyor,Elbisem için kura çekiyorlar.
18Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi.
19Ama sen, ya RAB, uzak durma;Ey gücüm benim, yardımıma koş!
19Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.
20Canımı kılıçtan,Biricik hayatımı köpeğin pençesinden kurtar!
20Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc!
21Kurtar beni aslanın ağzından,Yaban öküzlerinin boynuzundan.Yanıt ver bana!
21Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú!
22Adını kardeşlerime duyurayım,Topluluğun ortasında sana övgüler sunayım:
22Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi.
23Ey sizler, RABden korkanlar, Ona övgüler sunun!Ey Yakup soyu, Onu yüceltin!Ey İsrail soyu, Ona saygı gösterin!
23Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!
24Çünkü O mazlumun çektiği sıkıntıyı hafife almadı,Ondan tiksinmedi, yüz çevirmedi;Kendisini yardıma çağırdığında ona kulak verdi.
24Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo!
25Övgü konum sen olacaksın büyük toplulukta,Senden korkanların önünde yerine getireceğim adaklarımı.
25Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje.
26Yoksullar yiyip doyacak,RABbe yönelenler Ona övgü sunacak.Sonsuza dek ömrünüz tükenmesin!
26Od teba je moja chvála vo veľkom shromaždení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja.
27Yeryüzünün dört bucağı anımsayıp RABbe dönecek,Ulusların bütün soyları Onun önünde yere kapanacak.
27Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky!
28Çünkü egemenlik RABbindir,Ulusları O yönetir.
28Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou.
29Yeryüzündeki bütün zenginler doyacakVe Onun önünde yere kapanacak,Toprağa gidenler,Ölümlerine engel olamayanlar,Eğilecekler Onun önünde.
29Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami.
30Gelecek kuşaklar Ona kulluk edecek,Rab yeni kuşaklara anlatılacak.
30Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše živej.
31O'nun kurtarışını,‹‹Rab yaptı bunları›› diyerek,Henüz doğmamış bir halka duyuracaklar.
31Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku.
32Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že on to učinil.