1Ya Rab, barınak oldun bizeKuşaklar boyunca.
1Modlitba Mojžiša, muža Božieho. Pane, ty si nám bol príbytkom z pokolenia na pokolenie.
2Dağlar var olmadan,Daha evreni ve dünyayı yaratmadan,Öncesizlikten sonsuzluğa dek Tanrı sensin.
2Prv ako boly splodené vrchy, a prv ako si roditeľsky sformoval zem a okruh sveta, od veku na vek si ty silný Bôh!
3İnsanı toprağa döndürürsün,‹‹Ey insanoğulları, toprağa dönün!›› diyerek.
3Pôsobíš to, aby sa smrteľný človek biedny navrátil až do prachu, a hovoríš: Navráťte sa, synovia človeka!
4Çünkü senin gözünde bin yılGeçmiş bir gün, dün gibi,Bir gece nöbeti gibidir.
4Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň, keď pominul, a jako stráž vnoci.
5İnsanları bir düş gibi siler, süpürürsün,Sabah biten ot misali:
5Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne.
6Sabah filizlenir, büyür,Akşam solar, kurur.
6Toho istého rána, ktorého kvitne, sa mení; večer ju zotnú, a uschne.
7Eriyip bitiyoruz senin öfkenden,Kızgınlığından dehşete düşüyoruz.
7Lebo hynie od tvojho hnevu a sme predesení tvojou prchlivosťou.
8Suçlarımızı önüne,Gizli günahlarımızı yüzünün ışığına çıkardın.
8Položil si naše neprávosti pred seba, naše tajnosti do svetla svojej tvári.
9Gazabından kısalıyor günlerimiz,Bir soluk gibi tükeniyor yıllarımız.
9Lebo všetky naše dni idú ta pre tvoj búrlivý hnev; končíme svoje roky jako reč.
10Ömrümüz yetmiş yıl sürüyor,Bilemedin seksen, o da sağlıklıysak;En güzel yıllar da zahmetle, kederle geçiyor,Çabucak bitiyor, uçup gidiyoruz.
10Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme.
11Kim bilir gazabının gücünü?Çünkü öfken sana duyulan korku kadar güçlüdür.
11Ale kto zná silu tvojho hnevu, a že jaká je tvoja bázeň, taký je aj tvoj búrlivý hnev?
12Bu yüzden günlerimizi saymayı bize öğret ki,Bilgelik kazanalım.
12Nauč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múdrosť do srdca.
13Vazgeç, ya RAB! Öfken ne zamana dek sürecek?Acı kullarına!
13Navráť sa, Hospodine! Až dokedy? - A zľutuj sa nad svojimi služobníkmi!
14Sabah bizi sevginle doyur,Ömrümüz boyunca sevinçle haykıralım.
14Nasýť nás hneď ráno svojou milosťou, a budeme plesať a radovať sa po všetky svoje dni.
15Kaç gün bizi sıkıntıya soktunsa,Kaç yıl çile çektirdinse,O kadar sevindir bizi.
15Obveseľ nás podľa dní, v ktorých si nás trápil, podľa rokov, v ktorých sme videli zlé.
16Yaptıkların kullarına,Görkemin onların çocuklarına görünsün.
16Nech sa vidí pri tvojich služobníkoch tvoje dielo a tvoja sláva nad ich synmi!
17Tanrımız Rab bizden hoşnut kalsın.Ellerimizin emeğini boşa çıkarma.Evet, ellerimizin emeğini boşa çıkarma.
17Nech je ľúbeznosť Pána, našeho Boha, nad nami, a upevni dielo našich rúk u nás! Prosíme, upevni dielo našich rúk!